Lubim ju, ale nevládzem sa už hádať

Fleur-de-lis: je to fakt neunosne, poznam to z tej druhej strany, takze viem, ake to je pre toho cloveka, ktory toto musi vydrzat

tam fakt pomoze casto iba jedno, lebo taki ludia to robia kludne roky, aj desiatky rokov, sok - pomyselna facka, ked ten druhy jednoducho prestane robit vam fackovacieho panaka a zrazu si uvedomite, ze moze definitivne odist

prekracuju sa hranice, strasne to ublizuje, zanechava to hlboke stopy a rany, vy ste si toho nie vedomi alebo iba malo

lenze druhy nemoze za komplexy menejcennosti, za pocit nedostatocnosti, neschopnost prijat kritiku, to si musia tito ludia vyriesit sami so sebou

nikto nie je perfektny, dokonaly, otazka je, preco ked sa clovek dotkne toho, ze nie ste dokonali, preco pride taky strasny vybuch a manipulacie vymakane do absolutnosti, v podstate v tom musi byt hrozna osobna neistota, vsetko s vami zamava tak, ze konecna, teda u teba v minulom case...ale udierat tieto osoby do inych vedia nenormalne a este sa tvarit ako najväcsie chudatka a obete

je to naucene spravanie, podla mna od detstva

je fajn, ze si sa uvedomila a uz je to ine, to je super

si jedna z mala, ktora to dala

no úprimne, pripomína mi mňa z pred pár rokov. Tiež som sa podobne chovala vo vzťahu, ale ja som si celý čas myslela, že je to v poriadku. Nevnímala som svoju chybu, svoj egoizmus, proste sa mi zdalo, že to partner vždy spraví niečo zlé a ja som stále tá nevinná a dobručká...
A partner sa choval podobne ako ty. Až ho to vyčerpalo a podvedome sa začal meniť.
Vtedy som sa dostala do pozície, že ak ten vzťah chcem, musím teraz spraviť niečo ja, lebo on to vzdáva.
No trvalo to dlho, ale otvorili sa mi oči a ja som si uvedomila to moje správanie. A učila som sa postupne správať nesebecky, pokoriť sa keď vládla nezmyselná hrdosť, zabojovať, uznať si chybu...
Nejdem písať všetky dôvody prečo som bola aká som bola. Každopádne som rada, že som to zmenila. A vďačím za to veľmi môjmu parnterovi, že mal tak dlho trpezlivosť a v podstate mi dal príklad ako byť lepšou. Pekne sa dopĺňame v našich slabostiach, učíme sa jeden od druhého :)
No ale ja som teda potrebovala takú facku, kedy prestal on bojovať a počkal čo budem robiť ja. Nerobil to ale takticky, jednoducho podvedome, lebo už nevládal.
Ja som mala a ešte stále trocha mám nie malý problém s hrdosťou a viem, že je to ťažký boj.
Ak tvoja priateľka nezmení správanie, tak to asi nemá význam. Celý život to takto neutiahneš. Ale tiež viem, aké je ťažké takému typu otvoriť oči, pretože sa bránime kritike... Nechceme ju počuť. Nechceme, aby nám radili... Proste je to priveľké poníženie uznať, že robíme niečo zle. Pretože to zrejme tiež robí na základe svojich pocitov, a teda by musela uznať, že aj všetky jej pocity sú nesprávne... To vyvoláva pocit malého hlúpeho dieťaťa, a to nie je príjemné... Takže sa tomu vyhýbame.
No neviem čo ti poradiť.
Ona nie je ja... Ale veľký obdiv a rešpekt, že si s ňou tak dlho. Môjho partnera za to tiež obdivujem :) On je teraz rád, že to nevzdal a rany sa postupne hoja a ja som tiež rada, že ma zachránil z môjho minulého "ja".

a ano, je to detinske,velmi nezrele spravanie, egocentrizmus je tiez v tom vsetkom zapojeny

je to ako ked sa decko hodi o zem, krici, kope a dosiahne svoje

ale ak si schopna sebareflexie, tak ti moze pomoct kognitivno-behavioralna terapia u psychologa - ako zvladat toto vsetko, prist na to, preco to robis a co s tym

v hre je aj vela vnutornej agresie

je to strasne manipulativne spravanie, vymakane techniky, ako dosiahnut svoje, je to sucast AJ osobn. poruch, v podstate taky clovek nedokaze normalne komunikovat a je strasne nevyrovnany

vybija si na druhych vlastne frustracie, hnev, strach, neistotu a na druheho projektuje svoje vlastne veci, lebo to sam so sebou nevie vydrzat

ked je zle, spusti sa plac - zasa dalsia metoda, ako druheho primät k tomu, 'NEPOTRESTAT' za toto odporne spravanie

v realite ale, Zuzova, musis riesit svoje vnutorne problemy, lebo toto s tebou nevydrzi dlhodobo ani sväty

aj ti najsilnejsi a najstabilnejsi a najvyrovnanejsi partneri a jedinci jedneho dna povedia stop a konecna, viac ich neuvidis

ak mas cloveka, ktory toto vsetko zatial vydrzal, je to skoro sväty clovek

sama seba sa opytaj, co ta vo vnutri zoziera a CO tymto vlastne cielis, CO tymto spravanim vyjadrujes, kedy tak reagujes - preco a preco manipulujes a preco pouzivas taketo nasilne formy

ten druhy ta ma rad - preco to robis?

to vies iba ty, casto to ma suvis aj s panickym stracho zo straty partnera - a s nedostatocnou sebauctou a sebanenavistou

projektujes svoje negativne pocity o sebe na druheho a zaroven sa bojis, ze o neho prides a ostanes sama

lenze tymto sposobom fakt ostanes sama

Ty vole ludia priznám sa ked toto čítam ,akoby som čítala o sebe. Som presne na vlas taká istá ako tvoja partnerka...Uvedomujem si to všetko,aj to že je to voči partnerovi hnusné no ked si to takto podrobne popísal tak vidím že je to ešte horšie. Dá sa to nejak zmeniť ,popracovať na správaní alebo je to proste vrodený egocentrizmus ? :O

*-ke

poznam takych ludi, je to otrasne

zazila som aj takeho chlapa vo vztahu

ale celkovo - je to utrpenie, ak dana osoba nie je schopna uvedomit si, co sposobuje, je nezrela, pripadne egocentricka az narcisticka (rsp. s crtami narcistickej osobnosti), dalej tito ludia sa uz väcsinou ako deti naucili, ze tymto sposobom vzdy dosiahnu, co chcu

proste nehnutelnost a teba to privedie podla typu tvojej osobnosti a odolnosti tvojej CNS mozno na hranice a aj za ne (neunosnosti atd)

uz mam po tridsiatky, vlastne bud. rok 35 a poviem ti, ze by som uz nikdy viac neostala vo vztahu s niekym takym, ak mam takych ludi v rodine ci niekde, kde to nemozem vysmarit zo zivota, je mozne absolutne eliminovat a proste nepustit si tych ludi do zivota/na telo

vela ludi si tymto sposobom doslova doplna energeticke baterie (tzv. energeticky vampirizmus)

byt tebou, idem prec zo vztahu, je vela ludi, ktori by ti toto nerobili a mal by si solidny vztah, kde by ti bolo dobre - ty sa musis vo vztahu citit DOBRE a musi ti prospievat

a musis sa naucit AKO jednat s ludmi tohto typu, lebo podobni ta mozu stretnut aj inde, od sukromia, cez priatelstva, pracu atd

ja som to mala s bývalým podobné tak ti o tom napíšem....vždy som sa snažila len ja a aj napriek tomu, že si uvedomujem, že chyba nikdy nie je len na jednej strane, vždy som ju brala na seba len aby on nebol nahnevaný..len nie až tak dlho..asi rok a pol..a potom som to ukončila. a tiež som si tým rozhodnutím nebola istá. tiež nepomáhalo, keď mi ľudia hovorili, aby som sa na neho vykašľala. to rozhodnutie muselo dozrieť vo mne. a ešte mesiace po rozchode som si nebola istá, či to bolo správne. musela som si spísať čo všetko sa v tom vzťahu dialo, aby som si to mohla prečítať, keď budem mať dojem, že to bola chyba :) a pomohlo..napísala som si tie veci a ešte som si ich nemusela prečítať ani raz..lebo počas toho, ako som si to písala mi došlo, že to nebolo fakt to, čo chcem mať celý život. prvé roky vo vzťahu by mali byť najkrajšie. neskôr vzťah bude chladnúť, objaví sa rutina, čo by bolo potom, keď už na začiatku to vyzeralo tak ako to vyzeralo? a treba si uvedomiť, že ľudia sa nejak rapídne nemenia a s veľkou pravdepodobnosťou by bol vždy rovnaký. určite by to nefungovalo. len sa netreba poddať nejakému zvyku alebo strachu zo zmeny. ja som si po rozchode našla priateľa, s ktorým keď sa pochytíme, tak to trápi oboch a s láskou to vyriešime a upevníme si ešte viac vzťah..a tak to podľa mňa má byť