Obrovsky strach zo straty sluchu, neviem sa vyrovnat s tym, ze inak pocujem

ahojte, som zena mam 28 rokov, zivot pred sebou, som zatial bezdetna, Vs. vzdelana, pracujem ako ucitelka na strednej skole.....nikdy som ziadne problemy so sluchom nemala.....zacalo sa to asi pred mesiacom po zapale priedusiek, jedneho vecera som mala som pocit vaty v uchu-lahko zalahnute ucho. Myslela som ze to prjde, ze je to z nadchy, alebo zapalu priedusiek proste po chorobny stav... kedze pracujem ako ucitelka, dost mi to vadi, pri vyucbe citim ze to proste nieje ono, na jedno ucho pocuje slabsie.... Bola som u 4 ORL, postupne sa vyjadrovali, ze mam len vpaceny bubienok- tubotympanicky katar...ze je to z nadchy sposobene dysfunk. eustach trubice a ze to prejde, neprechadzalo..behala som od lekara k lekarovi, vyplachvali usi, robili prefuky politrerom, vsetko mozne.. Preslo 6 tyzdnov a ja mam trvaly pocit ,,akoby tlaku" v uchu, absolvovala som aj tympanografiu,ta bola ok audiografia-ta ukazala percepcnu stratu sluchu praveho ucha6%, emisie TEOAE , kde mi zistovali prevodova porucha sluchu bola vylucena. Je to mozno smiesne, ale ja som psychicky v koncoch, lekar sa vyjadril ze percepcna porucha sluchu nieje liecitelna, bud mi vnutorne ucho napadol nejaky virus, bakteria, alebo doslo k nedokrveniu vnutorneho ucha, alebo sluch. nervu. Neviem sa s tym vyrovnat, stale placem, hlavne ked si predstavim ze som tomu mohla predist, keby mi do par dni po ,,zalahnuti" aplikovali kortikoidy infuzne, KTO TO MAL vediet? ze to nieje od nadchy? ze je to percepcna trvala strata sluchu????!!!..Kazdy vravi, ze je to mala strata, ze si zvyknem, ale ja si proste neviem zvyknut, vadi mi to v beznej komunikacii, v skole som nervozna z hluku deti, upadla som do depresie, s nikym sa uz nebavim, a najviac sa bojim ze sa mi to bude zhorsovat :(, Mám hrozu na predstavu, ze jedneho dna ostanem hlucha :(