Ťažko to popísať do detailov, ale ide o to, že priateľovi neverím a už rok a pol (od incidentu) sa snažím to prekonať a nedarí sa mi to. Incident bol taký, že po dvoch rokoch ako sme spolu boli mi povedal, že sa mu páči istá baba, mali sme vtedy to "zlé" obdobie a skoro sme sa rozišli, napokon sme to však ustáli. To isté sa zopakovalo po ďalších dvoch rokoch, keď sme mali problémy a on chcel pred tým uniknúť, lenže zase tam bola aj iná baba. Nemal s nimi nič, ale vždy v tých krušných chvíľach hrali nejakú rolu v jeho pozornosti, ktorá odo mňa odbáčala. Rozišli sme sa, ale na druhý deň prišiel za mnou, že to bola najväčšia hlúposť. Výsledok je taký, že sme si to už miliónkrát vydiskutovali a on sa snaží ako vie ma zahrňovať pozornosťou, lenže ja už čakám, kedy sa znova zopakuje oná vec. On tvrdí, že chce mať so mnou rodinu a o chvíľu so mnou aj bývať, keď dokončím školu, ale mne akoby to nestačilo. Mám pocit, že mu uverím až, keď prežijeme spolu celý život a už sa to nezopakuje, lenže som nešťastná, lebo okrem tejto "drobnosti" máme pekný vzťah po všetkých stránkach. Zožiera ma to veľmi a neviem či mám radšej začať odznova...
Dať ešte šancu vzťahu alebo skončiť po 5 rokoch
delete súhlasím, že komunikácia je najhlavnejšia, lebo niekedy ani človek netuší čo má všetko vlastne v sebe, kým to nevypustí von. Je pravdou, že v tých zlých chvíľach sme asi toho mali na srdci dosť, ale obaja sme to dusili...
podľa mňa to viazne v komunikácií... Rozprávajte sa o všetkom a hlavne si musíte navzájom dôverovať. Nestačí povedať ľúbim ťa, ten človek by to mal v prvom rade cítiť.
Agnes989 - píšeš dobre a máš pravdu, bude sa to opakovať ale prečo hneď všetko zahadzovať. Naozaj je to dnes moderné? Ja viem, že je iná doba ale tak treba zistiť prečo to tak je. Nie? je najľahšie odísť.
No ak bude pri kazdych problemoch vo vztahu utekat k nejakym inym babam tak to moc dobry partner do buducnosti nie je. Problemy obcas pridu v kazdom vztahu ale obaja by mali mat zaujem ich riesit, len vtedy moze ten vztah vydrzat dlho. On to riesi tak, ze s tebou neriesi nic a riesi ine baby. Si este mlada, mas este sancu najst si niekoho normalneho. Ked s nim premrhas dalsich 5 ci 10 rokov a nakoniec sa aj tak rozidete ci rozvediete, tak uz to take lahke nebude. Vas vztah je uz vazne naruseny, ty mas jazvy na dusi ktore sa uz nezahoja. Mozno keby roky sekal dobrotu, vazil si ta a mal oci len pre teba, ale asi tazko sa zmeni a pri dalsom probleme bude zase nieco riesit s nejakou inou.
Ďakujem vám pekne za každý jeden názor. Hoci nevidíte do toho úplne, nikdy som to neriešila s nikým okrem priateľa. Nečakám, že to niekto z vás za mňa vyrieši, ale je dobré počuť rôzne pohľady na vec a porovnať si to s vlastným a zvážiť možnosti. Pre obraz ja mám 24 a priateľ 25 a pracuje. Ja končím školu a on tvrdí, že keď budeme spolu bývať, tak budem kľudnejšia, lebo budem vedieť čo robí a budeme viac spolu...
Hovorila si ze ked dokoncis skolu, z coho vypliva ze si velmi mlada a cely zivot mas pred sebou. Bojis sa nechat vztah v korom sa necitis sebaisto aby si nezacinala odznova? ved laska je uzasna vec predstav si ze tam niekde je niekto kto ta urobi stastnou a nebude ti podrazat sebavedomie tym ze pozera po inych a surovo ti to aj povie. je dobre mat niekoho rada ale v prvom rade by si mala mat vztah sama zo sebou a k tomu patri aby si bola vo vztahu ktory ta robi stastnou. Drzim palce
no to ti verím, že máš problém dôverovať mu. A najmä keď bduete mať opäť problémy, čo sa vo vzťahu stáva, aj v tých dobrých. A najmä časom, o 10-20 rokov, budeš stále pochybovať...
Za seba, asi by som neriskovala. Neviem koľko má rokov, možno proste ešte "dospieva", ale nevidím to ako dobré znamenie, že sa pri problémoch otáča k iným ženám, aj keď len "platonicky".
No nemáš ľahké rozhodnutie, keďže inak ste mali pekný vzťah a máš ho rada.
Rozhodnutia by boli ľahšie, keby sme vedeli, čo sa stane. Tak to ale bohužiaľ nie je...
Ale na druhej strane, ako o tom rozmýšľam...ťažko sa pýtať takto na fóre, čo máš robiť, nikto z nás nemá presný obraz tvojho vzťahu. Ty vieš ako to medzi vami funguje.
Pripomenulo mi to trochu môj vzťah. Síce to bola iná situácia, ale spoločné na tom bolo to, že som ho milovala ale na druhej strane som si už nebola istá, či som schopná v takom vzťahu pokračovať. Ten môj stav trval 1 rok, nevedela som sa s ním ani rozísť, ani byť vo vzťahu úplne šťastná. Potom som sa s ním rozišla. Rok mi trvalo, kým som sa rozhodla a myslím, že správne. Možno ak by som to rozhodnutie urobila skôr, ľutovala by som ho a bola by som nešťastná
Raz príde chvíľa keď si budeš istá, čo máš urobiť.
Pozri sa...máš ho rada? Má ťa rád? Môžeš sa naňho spoľahnúť? Nehádate sa často? Tak to nerieš...každému z nás aj počas vzťahu padne do oka niekto iný. Nepodviedol ťa a bol ku tebe úprimný. Aj keby si si našla nový vzťah, nezaručuje ti to, že bude dokonalý a bez chýb.
Možno by si sa mu mohla zdôveriť o svojom strachu. Ale pokiaľ sa obaja ľúbite nesústreďuj svoju pozornosť na minulosť.
ak mu nedokazes uverit, tak nema zmysel v tom pokracovat.
len si davaj pozor, aby sa nestalo to iste tebe.
tj. aby si sa s nim nerozisla a potom nezistila, ze to bola hlupost a vratis sa k nemu.
niekedy sice plati, ze takyto rozchod obe strany prinuti sa zamysliet a pochopit, ze toho druhého vlastne chcu, proste ujasnit si priority.
