Zdravý rozum vs. láska

Príspevok v téme: Zdravý rozum vs. láska
komplikovana

Mám svoj príbeh a zaujíma ma váš názor na to. Mám priateľa, strašne dlho (zopár rokov), vo všetkom si spolu rozumieme, knihy, filmy, športové záujmy, je na mňa strašne dobrý a vôbec asi povahovo "najkrajší" chalan. Problém je, že ja k nemu prechovávam "kamarátske" city. On to vie. A stále dúfa, že by mohli byť niečo viac. A ja by som aj vedela byť v tomto vzťahu spokojná, nakoľko láskou som bola sklamaná a viac nechcem byť. Mám teda teraz vzťah z rozumu. Kameň úrazu : Prišiel mi do života človek, do ktorého som sa na prvý pohľad zamilovala - nikdy predtým sa mi to nestalo. Neviem na nič iné myslieť. Len naňho. Teda zraňujem priateľa tým, že prechovávam city k inému ( aj keď to nevie). "láske" neukazujem city, aj keď viem, že je to obojstranné. Nepodviedla som a ani nemám v pláne. Ale zožiera mi to hlavu. Otázka : Ostali by ste radšej vo vzťahu bez lásky, ale zo všetkým ostatným - porozumenie, zhoda, plány alebo nasledovali srdce- neistá budúcnosť, málo spoločného, ale predsa- srdce nepustí...?

majus1463

vzdy laka zakazane,mozno je to preto ,ze vam chyba vo vasom pokojnom vztahu iskra,vzrusenie,ale po case aj to zvycajne opadne,a nikdy nevies ,mozno sa zamiluje na prvy pohlad do dalsej,a ty budes v situacii tvojho terajsieho,verneho ,dobreho priatela,v ktorom mas oporu,istotu..je to riziko,no tazko srdcu radit,ked ta to tiahne inam :)

ahink

Davnejsie som citala zaujimavu a ozaj ok knihu americkych manzelov Preco chcu zeny lasku a muzi sex...odporucam ti ju precitat.

Vies, laska city maju vela podob stupnov levelov. Mozno ak by si odisla za hlasom svojho srdca a boli by ti nim city opatovane tak mozno by ste spolu boli az kym by vas smrt nerozdelila alebo by ste casom zistili, ze to bolo len chvilkove pobluznenie chemia hormony osudova pritazlivost atd ale pre vztah zivot partnerstvo buducnost atd by vam to stacit nemuselo..alebo by si casom zistila ze si v ostatnom nevyhovujete atd atd.
Tu - v sucasnom vztahu mas istoty bezpecie zazemie, mas pri sebe niekoho komu mozes verit, mozes sa onho opriet, spolahnut, stoji pri tebe a miluje ta. A to v tomto svete v ktorom zijeme nie je vobec malo ak nie maximum. Vravi sa, ze ked je koze pridobre ide na lad tancovat)
Zvaz si v pokoji to co mas. Spis si klady i zapory, klady a zapory minusy a kde sa asi tak vidis o 5...10r.

vebe

No, ak sa na vec pozeram z dlhodobeho hladiska, ak ani na zaciatku nie je velka laska, velka pritazlivost a vela chemie, tak len spolocne konicky, dobre kamaratstvo a porozumenie na dlhodobe spolocne fungovanie nestacia. Neviem ti povedat preco to je tak, viem len ze to tak je. Spolocny zivot prinasa vselico, vela dobreho a prijemneho ale aj vela ineho. Ked sa k tomu pridaju deti, je to zase o kus ine. Vela pekneho, ale aj vela narocneho a tazkeho. Prichadzaju aj nedorozumenia, napatia, komplikovane situacie, ktore dvojica prekona aj za predpokladu, ze vzajomna pritazlivost a chemia pomozu. Ak je len porozumenie, nemusi to stacit. Moze sa neskor stat, ze voci cloveku, ktory je na teba dobry, s ktorym si dobre rozumies ale chyba chemia a pritazlivost si vytvoris averziu. Opat neviem povedat preco je to tak, ale moze sa to stat. A v istom momente to moze byt tak intenzivna averzia, ze sa ti, co si tak dobre rozumeli, co mali spolocne konicky, ale bolo malo chemie rozidu. Len kamaratske city na dlhodoby spolocny zivot nestacia. Po case by si citila, ze nieco chyba a vtedy staci malo aby si stretla niekoho, u koho by si to nasla

klariska1

Necitala som celu diskusiu, ale otazka kazdopadne velmi zaujimava....
Skus sa na svoj problem pozriet z tohto pohladu - myslim, ze by to mohlo byt vcelku uzitocne:
S tym priatelom, s ktorym si momentalne, sa navzajom pritahujete? Je tam chemia? Voniate si? Je velmi dolezite, aby ste sa pritahovali chemicky - je to jeden z indikatorov stastneho vztahu a predpoklad zdraveho buduceho potomstva.
Ak si sa do toho druheho na prvy pohlad zamilovala, je dost velky predpoklad, ze si voniate, ze ste chemicky kompatibilni.... Ergo by to mohol byt ten pravy.... Neviem.
Len sa skus zamysliet aj nad tymto, ale, samozrejme, nemalo by to byt jedine voditko pri rozhodovani sa, hoci jedno z najdolezitejsich, to mi ver.

Menolauz

Ocitol som sa v podobnom trojuholníku bol som ten chalan čo ľúbil dievča a myslel si, že vzťah fungoval skvelo rozumeli sme si radi sme spolu pozerali filmy chodili na výlety atd. Po 3 rokoch som sa s ňou rozišiel lebo som zistil, že ma začala podvádzať s nejakým chlapom bol to ťažký rozchod povedala mi, že ma má rada ale, že jeho ľúbi, že ju to k nemu strašne tiahlo a podobné bláboly. Bol som zničený ale kamaráti mi pomohli to prekonať po čase som zistil, že s tým chlapom začala chodiť a o nejaký mesiac mi začala písať, že sa s ním rozišla a stretli sme sa, plakala že to bola chyba a pobláznenie nech jej dám šancu ale aj ked som ju stále miloval som ju aj nenávidel zato čo mi spravila tak som jej vysvetlil, že jej šancu už nikdy nedám lebo jej nemôžem veriť.
Je to tvoj výber či ti to stojí za to riziko či to nieje len pobláznenie lebo potom môžeš ľutovať a možno nebude návratu. A inak rešpektujem ťa, že ho aspoň nepodvádzaš to tá moja nedokázala.

Delete

Janno82 - veľmi dobre píšeš :)

komplikovana - ak chceš tak ti poradím...hoď si mincou...je jedno na ktorú stranu padne...dôležitejšie je na ktorú budeš myslieť že dopadne a budeš si to priať ak bude vo vzduchu.

to je tvoja voľba

Janno82

komplikovana, dosť ťažká otázka, aj keď iba v teoretickej rovine. Určite sa nájdu takí ľudia, ktorí to tak vo svojom živote urobili a možno ti sem aj napíšu svoj pohľad na vec. Láska možno ani nie je to presné vyjadrenie. Skôr je to láska + príťažlivosť, resp. určitá chémia, ktorá ťa k danému človeku ťahá a ,,núti" byť s ním alebo chcieť byť s ním. Lebo lásku prechovávaš v podstate aj k priateľom, známych či k rodinným príslušníkom. Samozrejme, sú rôzne formy vzťahov. Ja súhlasím aj s Bibbbbbbs, že niekedy ide aj o akési pobláznenie hormónov. Všetko so všetkým súvisí.

komplikovana

To Michael 1: dobre si napísal. Mám nad čím premýšľať.
To Janno82 : Napr. ale keby ostal z niekým celý život rešpektujúc ho ako človeka, vnímajúc ako priateľa a spriaznenú dušu, len teda bez " lásky", keby človek v sebe udusil tie "pobláznené hormóny" - ako píše Bibbbbbs , nepovýšil by v tom prípade sebeckosť? Nemyslím tým rozhodne na seba, proste teoreticky? Predsa len, ja som bola idealista a verila v lásku, ale či má ešte zmysel v ňu veriť...Mám v sebe asi dva veľmi protichodné názory, ktoré sa strašne bijú.
Bibbbbs: Tak ďakujem za tvoj názor. Potom ma zaujíma už len jedna vec. Písala som o láske na prvý pohľad - pre mňa to je že tento cit príde v okamžiku a to či budeš viac ľúbiť alebo prestaneš záleží už jednoducho na zhode vaších duší. Ja verím, že to čo prežívam, bola láska na prvý pohľad. A tých pár stretnutí a rozhovorov jednoducho rozvíja moje city. Ale áno, môže ísť aj o pobláznené hormóny, nakoľko mi môže chýbať cit v mojom terajšom vzťahu. To asi ukáže len čas.

Bibbbbbbs

,,A nie, zatiaľ sa s ním nijak extra nepoznám, ale pokiaľ viem, toto ani láska nevyžaduje.´´ - prepáč, ale čo je veľa, to je moc :D toto láska nevyžaduje? z môjho pohľadu prežívaš len a len čisté pobláznenie... akože to láska nevyžaduje? pletieš si tu city s nejakými zamilovanými stavmi ovplyvnenými hormónmi... ale však každého osobná vec

Janno82

komplikovana: skončila rozchodom.

Vieš, možno budem príliš filozofický, možno pre niekoho až patetický, ale budiš. V živote nemáš v podstate nikdy nič isté, trvácne, stopercentné. Ale myslím si, že je lepšie byť celý život sám, aj keď to nie je jednoduché, ako byť s niekým len aby bolo. Lebo v takom vzťahu neubližuješ len sebe, ale aj tomu druhému, pretože ho nemiluješ. Ani tá najväčšia láska nemusí vydržať na celý život, aj keď môže, ale aspoň bola.