Mám pocit, že sa mi dokonalý vzťah rúca dole vodou... Priatel si ma ledva všimne, ked dojdem z roboty, nonstop je na NTB-ku. Ako o ženu o mňa tiež zakopne raz za týždeň, ale to si musel pred tým vypiť. Inak je ku mne dobrý, toto mu zapreť nemožem. Ale mam pocit, že som sa mu zunovala alebo čo. Mám pocit, že na mne vidí už len chyby, zato cudzím ženským na soc. sieti skladá poklony, lebo ho to podla jeho slov baví a ja sa nemam starať, čo on robí vo svojom volnom čase. Ako už si fakt pripadam jak posledná chudera. Chyby mam samozrejme len ja, on žiadnu, on je dokonalý. Nemám síl na ten boj, ked je snaha len z mojej strany. On si myslí, že prehanam, že to tak neni, vidím to tak len ja a pod. Je mi nanič a viac a viac premýšlam, či by nám nebolo lepšie bez seba...
Mám pocit....
A v com je teda problem? Dokoncis skolu, liecit sa na zvyseny tetosteron mozes uz teraz, on moze zaroven obmedzit vypisovanie si na nete, moze sa viac venovat tebe...pokial chces prave tohto chlapa, tak sa snazte obaja rovnako. Ale opakujem svoj nazor, ak bude vzdy od teb chciet aby si bola podriadena, a ty to tak citit nebudes, budu medzi vami rozbroje....
A druha vec, tak strasne mu vyhovujes, ale tolko veci si tu uz vypisala, ktore u teba nevie prekusnut, ze az.....Ujasnite si co a ako chce, co ockavate nielen jeden od druheho, ale co ste ochotni zmenit sami na sebe
Tak my sme spolu začli žiť až po troch rokoch takmer bezchybného chodenia. Problém nastal, ked sme spolu začli žiť, ale aj to sa po polroku vyriešilo. On chce, abyy som bola viac ženská. Ale ja neviem už ako !!! Záleží mi na tom, chystáme sa prerábať, už vyše roka mi hovorí o deťoch, stojí to vlastne len na mne (chcem najprv dokončiť školu). Mám problém so štítnou žlazou, mam obrovské množstvo testosteronu a mala by som na to brať lieky, ale to som nikdy nechcela. Asi bude aj v tomto problem a asi ich začnem brať :(
Vadi mu aku mas povahu,ale zaroven ta miluje a nikdy by nevymenil za inu, lebo je spokojny....nuz neviem no...Mna osobne by velmi odradilo, kebyze si s niekym nesadnem ako vy na zaciatku. Na jednej strane je to ok , lebo na zaciatku sa treba zladit, tiez som sa musela nejakym sposobom s partnerom zladit, ale nehadali sme sa kvoli tomu. Odhliadnuc od toho , aj tak mate totalne rozdielne nazory na vase spoluzitie....
On ta chce mat podriadenu, mas cusat a drzat krok, ty naopak chces byt uplnym opakom....tak ja by som taky vztah nezniesla, ak by ma muz takto vnimal a chcel ma taku mat....ako podriadenu putku... Ale to je len moj nazor, co s tym urobis ty je len tvoja vec :)
Velmi pekne dakujem za názor. Ked sme spolu začli žiť, tak to bolo peklo. On mal iné zvyky, ja tiež a neverila som, že to ustojíme, tak sme sa furt hádali. Ale ako on sám povedal, akosi sme sa vzájomne vychovali a po pol roku to začlo byť uplne super. Komunikujeme spolu vela, natom si dávame záležať. Je pravda, že niekedy vyrýpnem, ako si napísal-a, ale to už zo zufalstva, lebo mi to stále chodí po rozume. Myslím na to v robote, myslím nato to pred spaním. Mám zlé sny a mám pocit, že mi z tohto raz prepne. Hovorí, že ma miluje a nikdy by ma za inú nevymenil, že som jeho prototyp dokonalej ženy (paradox s kopcom chýb...) a nevie si bezo mňa predstaviť život. Tvrdí, že dnešné ženy si moc dovoluju a žena by mala byť mužovi podriadená a nevyskakovať. Že aj moj tatko ked zavelí, tak mama drží hubu a spraví, čo povedal. To je pravda, ale ja nechcem byť podriadená. Dvaja by mali byť podla mna rovnocenní vo vzťahu. Keby som niekomu chcela robiť debila, najdem si Araba, chápeš... Toto mi príde dosť primitívne v dnešnej dobe. No a potom že som výbušná (som, ale pracujem na tom !) a to ho odpudzuje. Ale aj on ma kopec chýb, ale berem ho s nimi a nevystrkam mu to furt. Naučila som sa žiť aj s jeho chybami. A že potom nema na mna chuť kvoli tomu, že som moc dominantná. V podstate mu vadí to, aká som, moja osobnosť. Tak to je podla mna v prdeli...
Nieco tomuto stavu predchadzat muselo. Alebo bolo vsetko dokonale a zo dna na den ste sa odcudzili? Niekde to zacalo skripat a treba prist na to, kde.
Poklony by v prvom rade mal skladat tebe a nie zenam na nete. Je to neuctive voci tebe a ohanat sa tym, ze vo svojom volnom case si moze robit co chce, je trapne. To si potom vo vztahu podme vsetci robit vo volnom case co chceme, ale necudujme sa, ze realny vztah sa nam ruca a zijeme len tymi virtulnymi...
Neviem aky typ zeny si. Su baby, co do muza nonstop rypu, su hasterive, za vsetkym na svete vidia problem, supluju chlapovi maminku a potom sa cuduju, ked sa k nim muz patricne aj tak sprava. Hlavne to rypanie muzom lezie na city, zenska naladovost, neschopnost vpratat sa do koze :) Kedze maloktori muz pride k partnerke a chce problem riesit, zvycajne strcia hlavu do piesku, zensku odignoruju a hladaju si vedlajsie "zabavky". Sklonit poklonu cudzej babe ich bavi, tej vlastnej sa radsej oblukom vyhnu.....Skus porozmyslat, ci nie je u teba aj niekde tu problem. Ak nie, tak prosto sa nevpratal do koze tvoj chlap od dobroty.
Musis sa s nim porozpravat a zistit, ci je vobec ochotny zmenit na tom, ako teraz fungujete. Dolezita je prave ta ochota nieco s tym urobit. Vtedy budes vediet, ze to ma este cenu. Pokial ale on ziaden problem nevidi a nic n vasom vztahu menit nechce, tak chodte radsej od seba. A garantujem ti, ze toto bude robit kazdej dalsej, az kym nepochopi,ze na vztahu treba pracovat...ze sa on musia snazit dvaja, nikdy nie len jeden
