Ahojte, chcela by som sa Vás spýtať, prosím odpovedzte úprimne...chodili by ste s dievčaťom ktoré navštevovalo psychiatra resp. muselo brať nejaké lieky?
Totiž chystám sa k psychiatrovi lebo už dlhšiu dobu nezvládam svoje osobné problémy a často trpím hnevom a agresiou, alebo upadnem do depresie.
Skúšala som pred rokom psychologičku, ale tá mi k tomu nevedela nič povedať, poradiť...tak som si pomyslela že bude lepšie ísť priamo k psychiatrovi.
Ale stále mám v sebe taký predsudok že až sa to o mne niekto dozvie odsúdi ma, bude ma považovať za nenormálnu a že si kvôli tomu nenájdem normálny vzťah.
Čo si o tom myslíte, resp. máte s tým nejaké skúsenosti?
Psychiatria vs nájdenie vzťahu
čokobongo
zewa
Skus opat psychologa. Takeho co ma hlbinny, dynamicky, psychoanalyticky vycvik. Jedno z tych slov tam bude mat napisane. A zaroven je aj klinickym psychologom. Nie vzdy to treba hned liekmi riesit.
Delete
Na to ti nevie odpovedať nikto ale myslím si, že psych. poruchy či ako sa to nazýva nejestvujú. Že je to len niečo čo tu bolo dávno predtým ako prvý psychológ uzrel svetlo sveta ale tak môžem sa mýliť. Prečo je hanblivosť označovaná za soc. fóbiu a smútok za depresiu?
Dá sa všetko na svete no podľa mňa potrebuješ vo svojom živote niekoho pri kom budeš môcť plakať, komu budeš môcť povedať čokoľvek, pri kom nebudeš musieť dusiť svoje pocity.
Ak sa niekto taký nájde tak sa ti týmto životom pôjde určite ľahšie a možno sa ,,vyliečiš,,. Ale je to len môj názor. Môže byť odlišný ako názor ostatných.
čongobongo
A dá sa nejako zo psych. problémov dostať aj sám? Totiž skúšala som byť silná a robiť si denný program, chodiť medzi ľudí..ale niekedy sú tie emocie silnejšie ako ja a neviem to v sebe spracovať...nedávam to najavo ale dusím to v sebe a to ma ničí...stále som si sebou neistá, mám silné pocity nenávisti voči sebe samej hoci viem, že sú nesprávne, neviem sa rozhodovať, hanbím sa keď som medzi ľuďmi a pod.
Niekedy mávam zase silnú depku. Ja neviem uvedoumujem si možné riziko ale na druhej strane...existuje iná cesta?
Ja už niekedy ozaj neviem..
Hannah_8000
Paneboze, nezijeme v 15. storoci. Mala som viac partnerov i partneriek (nie naraz, samozrejme :), ti psychicky chori ma odsudzovat ani nemohli, a ti psych. zdravi to tiez brali pohodovo, takze si z toho nerob tazku hlavu, zbytocne sa netrap, ber lieky a hor sa do nejakeho pekneho vztahu! Dnes uz na psychiatriu chodi kopa ludi.
Drzim palce.
Delete
Jasné, že ťa okolie odsúdi. A je úplne jedno akí budú tí ľudia vzdelaní. Odsúdia vždy a môže to byť problém.
Psychiater nerozpráva, predpíše ti lieky a hotovo.
Zažil som veľa krát ako ľudí so psychickou poruchou (teda ak existuje) odsúdili a to v okamihu. Je jedno či mal ten človek vyššie alebo nižšie vzdelanie, odsúdili hneď. Ten, ktorého sa to týkalo sa to nikdy nedozvedel, pretože okolie hralo neskutočné divadlo. Napíšem ti len toľko. Ak už chceš ísť k lekárovi tak to nikomu nehovor. Predsudky boli vždy a vždy aj budú.
čokobongo
Práveže to presne neviem identifikovať, mám ťažkú situáciu doma a tiež ma nechal priateľ už dávnejšie a sú to ťažké veci, ale nie nezvládnuteľné no napriek tomu si s tým neviem rady..
sama
ahoj, a prečo máš psychický problém? Kvôli čomu trpíš napr. depresiami?
