Zdravim, mam 31 rokov a ziaden vztah za sebou. Mam telesny hendicep ktoreho sa nikdy nezbavim a to mi brani najst si partnera. O aky hendicep ide tu nebudem rozpisovat, nechcem.
Od mala som tuzila a snivala, ze raz si najdem priatela, vydam sa a budem mat dve alebo tri deti. Lenze moj telesny hendicep sa nemenil vekom ale este viac zvyraznoval a o ma odsudilo na zivot do smrti bez partnera. Nikdy o mna nijaky chlapec nestal dlhodobo. Na zakladnej skole jeden ale cim sme boli starsi tak jeho zaujem opadol. Na strednej mal tiez jeden zaujem ale kamarati ho prehovorili ze s takou nemoze predsa chodit. Dokonca ho presviedcali este aj v mojej blizkej pritomnosti lebo si mysleli ze to nepocujem. Vsetko som pocula.
Ziaden kolega v doterajsich pracach o mna nemal vazny zaujem. Alebo bola smola v tom ze boli uz zadani a so mnou sa len zahravali a vesali mi buliky na nos. Skusala som cez socialne siete ako pokec a badoo. Prejavovali zaujem ale ked sme sa nazivo stretli tak sa ich zaujem zrazu vytratil a uz ich viac nebolo. Neozvali sa, nereagovali na spravy, nic. Proste uz mam 31 rokov a marne by som si nahovarala ze sa teraz nieco zmeni. Nic sa nezmenilo a uz ani sa nezmeni.
Tuzim uz len po jednom a to umriet. Umriet mlada a co najskor. Najlepsie zaspat a nikdy sa uz nezobudit. Nic ma tu nedrzi na svete. Nemam uz vobec preco zit. Nechcem uz zit. Ked vidim tie stastne pary ako sa tulia k sebe. Ked vidim tie rodinky. A ja vecne odsudena na zivot samotarky. Viem je nas viac ale tie ostatne osamele a osameli maju este nejaku sancu najst si niekoho ale ja uz nie. Zistila som ze medzi muzmi niesom ziadana. Telesneho hendikepu sa nikdy nezbavim ale zato sa zbavim kazdeho muza. Netuzim dalej zit, nechcem, nemam zaujem, nikam sa mi nechce chodit, len sedim doma, lezim. Nic ma uz von netaha. Uplne sa zo mna straca energia, uz sa stratila. Nemam chut ani pracovat, dychat, jest. Len spat by som spala cely den aj noc.
Mam jednu otazku na vas. Preco musia na svete zit aj ludia ktori o to stratili zaujem? Preco tu musime byt ako otroci? Preco musime nasilu zit? Preco?
Nikdy si nenajdem partnera, tuzim uz len zomriet
skuste sa trosku vzit do jej situacie skor nez ju odsudite k tomu aka je zla a sebecka. Co ak prave preto nechce hendikepovaneho lebo by jej pripominal ze sama ma ten svoj hendikep? Co ak prave preto tuzi po zdravom muzovi? Ak sama ma hendikep ako by sa jej zilo s dalsim clenom ktory ma hendikep? Chce deti a o tie sa treba starat ako by dvaja hendikepovany vedeli sa postarat a male sidla ktore neobsedia len tak na mieste. Co ak preto chce zdraveho muza aby sama zabudla na svoj hendikep? Tym ze to svoje utrpenie nemoze nijako zmenit tak chce aspon normalneho zdraveho partnera bez hendikepu.
skusili ste si sami v hlave polozit tieto otazky pred tym nez ste ju dourazali? Mozna sa tu ani uz neozve lebo vase prispevky su sama urazka. Cest vynimkam. Uz len ten obsah jej prispevkov hovori o tom ze je v tazkej depresii a tuzi umriet. Samej sa jej nedari a vy ste jej fakt skvele pomohli. Cakala povzbudenie a coho sa dockala? Smutne ako vam mnohym chyba empatia.
spolocnost nie je jeden chlap...ona sniva o chlapovi a ze jej davaju kosom, vobec nepise, ci ma kamaratky, rodinu, ci pracuje, nemusi byt sama ako prst, len preto, ze nema nejakeho chlapa po ruke. Nemusia od nej utekat koli handicapu, mozno je to pre nieco ine, ako sa sprava,lutuje, robi obet zo seba, mozno tlaci na pilu, smrdi jej z ust...ktovie, tazko povedat, zpoveda sa len zo svojich pocitov a nepise nic konkterne, hlave nic o postihnuti, aby sme vedeli, co ma za hlavny problem, lebo tych postihnnti moze byt milion.
Tak už mi to nedalo...
A prečo by mala chcieť za partnera niekoho kto je postihnutý?
Možno nie sú názory zakladateľky práve to, čo považujeme my za správne ale ani jeden z nás ju nepozná a akékoľvek napísané texty znejú inak ako skutočné slová.
Prečo by nemohla túžiť po niekom koho si vysnívala? Len preto, pretože je to nereálne podľa okolia? prečo by sa mala uspokojiť s niekým kto má nejaký hendikep?
Len nahlas uvažujem tak sa ospravedlňujem ale človek ak chce podľa mňa dokáže všetko na svete.
Ako myslíš, to si aj priťahuješ je pravdou. No človek to sám zmeniť nedokáže.
Ľuďom musíš dať to, čo chcú vidieť a počuť. A až potom môžeš niečo žiadať ty.
Myslenie človeka, ktorý je nastavený na samotu nezmení nič iné ako spoločnosť. Lenže ak spoločnosť prchá...tak sa nemôže zmeniť ani vyžarovanie a myšlienky človeka.
Je to jednoduchá matematika.
nevieme, co mas za handicap, skoda, ze nepises,ale si riadne zatrpknuta , protivna, nahnevana osoba, kto by taku mohol mat rad? Kopa postihnutych urcite viac ako ty si niekoho nasli, asi sa nelutovali a neobvinovali cely svet. Ty si si uz vybrala. Ako myslis, to si pritahujes.
Tak to ste jej pomohli. Čo tak trocha súcitu?
Sama mám hendikep- som nepočujúca, mám 21 rokov a 2 vážne vzťahy za sebou, tretí stále trvá už 5 rokov. Vždy som mala zdravých priateľov,ale nikdy som neriešila, či počuje, nepočuje, vidí nevidí, chodí, nechodí, riešila som svoje srdce.
Mám veľa postihnutých kamarátov- či už nepočujúcich, nevidiacich, na vozíčku a takisto mám veľa zdravých kamarátov a pre mňa medzi nimi nie je žiadny rozdiel, vnímam ich všetkých ako rovnocenných.
V minulosti som sa zamilovala do chlapa po nehode na vozíčku, a to, že je na vozíčku bolo to posledné, čo ma trápilo. Bohužiaľ on so svojím postihnutím vyrovnaný nebol, robil si zo seba posmešky, ľutoval sa, výbuchy a pod.- a presne toto ma odradilo, nie jeho postihnutie. Pokiaľ viem, doteraz nemá priateľku, aj ked záujem bol, a samozrejme ľutuje sa, nadáva, že nemá šancu nájsť si partnerku, že je to ťažké, že kripla nikto nechce- ale v prvom rade on sám sebe nedal šancu si partnerku nájsť. Spomínam to, lebo to, čo som si tu prečítala mi nápadne pripomína jeho reči- hlavne ten kripel.
Je to ťažké, ale snažím sa so svojím postihnutím zmieriť, akceptovať ho, prijať sa a mať sa rada taká, aká som a takisto prijímam aj iných postihnutých ľudí. A možno toto je ten rozdiel medzi nami, obe sme postihnuté, ale životy máme evidentne rozdielne.
Tvoj príspevok zaváňa komplexmi, ľútosťou, a celkovou nevyrovnanosťou. Skús na tom popracovať, pretože naše okolie nám vráti vždy iba to, čo v sebe máme, ľudia okolo sú naše zrkadlá.
Napr. pokiaľ ja samu seba neprijmem a nezačnem si vážiť seba samu- nik iný ma neprijme a nebude si ma vážiť. Toto je niečo, čo som si uvedomila sama vo svojom živote, že naozaj to takto funguje.
Ked iných telesne postihnutých ľudí nazývaš kripľami- čo potom si Ty sama pre seba?
Handycap.. ale pes ju nikdy vasnivo nepobozka, nevystiska a nepomiluje. Pes je priatel cloveka ale ona chce viac.
Že zvieratá ti lásku nedajú. Keby si mala psa by si vedela čo všetko dokáže pes dať! A mňa poriadne vyráža dych že TY ako rozpravas o druhých handycapovanych. Mala by si sa hanbiť
Ja mam svoj handycap a mám normálneho chlapa. A síce mám už 35 r a sme iba 3 r spolu.a neboj aj ty nájdeš chlapa len musíš v sebe veriť a nie sa tak rýchlo vzdať
A čo tak si nájsť chlapa s tým istým handicapom čo ty máš?
