Niekedy mam pocit, ze svojho partnera nemilujem, hlavne ked si spomeniem na nieco zle z minulosti co mi urobil a neviem to dodnes zabudnut. Vtedy sa aj v noci budim s busenim srdca, s pocitom, ze chcem od neho utiect, na druhej strane si neviem predstavit zivot bez neho, lebo teraz ma ten clovek velmi miluje a dal by mi modre z neba. Co s tym? Nici ma to. Mali sme skarede zaciatky, klamal ma, pisal byvalym, vymyslal si veci, o ktorych som sa neskor dozvedela ze neboli pravda(nastastie) a rozne ine veci ktore nastrbili cely vztah. Dokonca mavam sny s byvalymi aj ked by som sa ani k jednemu z nich nechcela vratit. Su to rozne situacie, nic sexualne ani romanticke, ale ked sa po takom sne prebudim tak mi je na vracanie a citim uzkost pretoze v tej chvili necitim lasku k partnerovi. Ako mam zabudnut na vsetko zle a len milovat?
Je mozne niekoho milovat a zaroven nenavidiet?
Nevera sa nedá odpustiť.
Ale môžeš pochopiť prečo tak ten človek konal. Vždy to má nejaký dôvod.
A nikdy nebýva ,,vinný,, len ten, ktorý podviedol!
nemôžeš si ,,povedať,, dosť! Takto to nefunguje...Určite to takto nefunguje. Ono to časom pochopíš ale asi ešte nie je ten správny čas na to, aby sa tak stalo.
V nebi:) No presne AKO ovladat svoju mysel co som Dalajlama? Cim viac sa snazim tym horsie to je:( Cim viac potlacam co mi je tym viac sa do odzrkadluje na mojom zdravi a na celom zivote je to odporny pocit
Presne o to som sa pokusila, povedala som si dost, koniec teraz budem mysliet uz len na to pekne co sme prezili a vzdy ked mi pridu na mysel zle veci spomeniem si ako som sa citila vtedy ked som ho milovala, ze ta laska nemohla len tak odist tak som to v sebe potlacala a ono sa mi to odzrkadlilo v snoch! zacala som sa budit v noci kazde dve tri hodiny, busenie srdca, strach, uzkost, sny s byvalymi, cim viac sa snazim potlacit zle cez den tym viac sa mi to vracia v noci uz neviem co mam robit zavidim zenam ktore dokazali odpustit neveru keby sa mi stalo este aj nieco take tak uz by som sa iba zbalila
Anjelik154 dokázal som odpustiť a posúvam sa vždy. Ale mne nedokázal odpustiť nik. To je už ale o inom.
anjelik * ti dobre napísala, no nie je všetko také jednoduché ako to píše. Zmeniť myslenie nedokáže sama. A už vôbec nedokážeš cez tieto myšlienky uvažovať...
Takže na to, aby si zmenila myslenie sa potrebuješ obklopovať ľuďmi a učiť sa od nich.
,,ty sama si mysľou,, je síce fakt ale ovládnuť svoju myseľ je najvyšší stupienok života a na to nemá hocikto.
Dvaja Anjelici keď sa stretnú tak to znamená len jediné...sme všetci v NEBI :D
Nikto ti tu silu nedá odpustiť tomu druhému, tú musíš sama v sebe budovať. Ale to ty nevieš a nechceš, stále dokola pýtaš radu a už si ju dostala. Len ju nevidíš a nepočuješ, lebo vidíš a počuješ len to, čo sama chceš. Už som ti to predsa napísala, si otrokom vlastných predstáv a spomienok. Tvoju prítomnosť určuje minulosť, nikam sa neposúvaš, len sa dokola točíš v tom istom. Všetka tvoja sila ide len a len do tejto jednej spomienky, respektíve viacerých. To sa dá ovládnuť jedine tou silou, ktorou si tie spomienky vytvorila a to je myseľ. Ty sama si mysľou, ty rozmýšľaš a tak ako rozmýšľaš, následne aj konáš. Čiže, musíš zmeniť myslenie, ak ti daná situácia nevyhovuje, musíš zmeniť prístup k nemu i k sebe. Veď píšeš, že nie si schopná odpustiť. To nemôžeš myslieť vážne, lebo to by znamenalo, že nemáš v sebe ani len primárny súcit k slabosti druhého. Tak ho v sebe prebuď. Nie je predsa normálne odpúšťať len blízkym, a tým druhým nie. Všetci sú ti rovnako blízki. Tým, že dokola myslíš na to, že ti ublížil, zosilňuješ tú spomienku až natoľko, že nevidíš už to dobré, jeho snahu zmeniť sa. Ale opakujem, to tvoríš len a len ty. V skutočnosti to tak nie je, len ty znovu a znovu natieraš farbou tú svoju ublíženosť a zlobu, až je to to jediné, čo vidíš. Zamysli sa, či ty by si chcela mať pri sebe niekoho ako si ty sama, niekoho, kto neodpúšťa a stále dokola generuje do okolia jed a zlobu a bolesť. Pretože to bolí, takto si ubližovať. Tak s tým prestaň, dá sa to, ver, že dá a konečne nájdi v sebe zmierenie. S ním a aj so sebou. :o) Sme ľuďmi aj preto, aby sme pochopili a videli vlastnú slabosť a ako takí ju vedeli a naučili sa odpustiť tým druhým. Ak si naozaj nevieš predstaviť život bez neho, tak ži s ním, ale nerob mu a ani sebe zo života peklo. Veď túžiš byť anjelikom, tak tú túžbu naplň. ;o) Ak sa znovu objavia predstavy, ktoré ťa budú hnať známym smerom k tomu, aby si zapochybovala, zaváhala, tak presne v tej istej chvíli si spomeň na dôvody, pre ktoré chceš byť s ním a pre ktoré ho miluješ. Tak dokáže zvíťaziť láska, rozum, nad nenávisťou, nerozumom. :o)
A dokazal si to? Alebo si vztah ukoncil? Co si musel odpustit?
A co mi psycholog povie?? Ved to by muselo byt x sedeni a penazi na to momentalne absolutne nemam.. Co mi nejaky taky clovek poradi?? Tym ide len o prachy.. Potrebujem to zvladnut sama poradit od niekoho kto si tym presiel:(
anjelik, to je velmi nevyspely pristup, ktory ti moze v tom najhorsom priniest aj choroby. preto ti vravim, chod za psychologom
