Nemám nikoho a ten hrozný sviatok sa blíži. Čo budem robiť. Každý kto niekoho má niekam ide. Zo všetkých strán na nás útočí ten blbý americký sviatok. V telke pôjdu samé slaďakové filmy, v rádiach budú ako každý rok hrať cukričkové piesne, kuknem do reklamných letákov tam samé srdcia od ružových až po sýtočervené, v obchodných domoch tiež samé srdcia a z každej strany na mňa kričí Valentín, samé čokolády osrdcované, plyšáky od výmyslu sveta, prezrvatívy v srdcovom balení, v letákoch samé akcie na Valentínske večierky, posedenia, plesy. Mám pocit že v sobotu to na mňa doľahne naplno. Ja ani kamoš nikoho nemáme. Aj by sme šli v sobotu niekam sadnúť ale tie zaľúbené páry sledovať a my ako dvaja buzíci by sme medzi nimi boli. Každý kto niekoho má sa mi len chváli čo v sobotu chystajú a čo kupujú. Ide mi to strašne na nervy. Robiť z toho také haló. Prečo všetci tomu tak podľahli? To musíme brať všetko nové od američanov a papagáje po nich opakujeme. Prečo reštiky, média a obchody neberú ohľad na nás osamelých ktorí nemáme šťastie v láske alebo len jednoducho nechceme? Musia nás s tým otravovať na každom kroku? To aby som sa v sobotu nadopoval antidepresivami. Naša suseda s frajerom si ešte aj auto vyzdobili ružovými srdiečkami. V meste u nás sa bude ešte aj konať hromadné bozkávanie párov. Ako prečo sa všetci zameriavajú v ten deň na zaľúbencov? Najradšej by som sa spakoval na opustený ostrov. Neznášam tento sviatok. Mám 29 a cítím sa ako zbitý pes ktorého prestal baviť život.
Ako prežiť Valentína bez duševnej ujmy?
no ja mám podobný vek ako ty a ujmu som z Valentína nikdy nemala, či som bola sama alebo zadaná. Tento deň mne nič nehovorí, takže mu nevenujem žiadnu zvýšenú pozornosť. Kto má túžbu brať tento deň výnimočne, kľudne, veď to je na každom ako to vníma. A ak ho nemáš rád, tak proste jedným uchom dnu a druhým von a z párov, čo sa ľúbia, mať radosť a nie im závidieť :)
Lenže keby som mal aspoň normálnu postavu ale ja vyzerám chudšie než vážim. Váhu mám primeranú netrpím podváhou ale postava pôsobí dojmom vychudnutosti aj keď tomu tak nieje.
Okuliare mením za šošovky ak športujem ale bežne šošovky nenosím lebo mám potom problémy s očami mi slzia a zapaľujú sa ak ich dlhšie a často používam. Aj očna mi odporúčala nosíť viac okuliare než šošovky. Operácia nieje možná pri mojej očnej chybe. Pýtal som sa nato ale povedala mi že operácia sa nerobí pritom čo mám ja. Zase všetky očné vady sa operáciou nedajú riešiť takže sa okuliarov do konca života nezbavím. To len k tým vaším poznámka na moju osobu.
niektori z vas, fakt sory, ale mna zas irituju tie kecy o tom, ako sa mame mat radi aj mimo Valentina a nielen pocas toho sviatku.
to akoze kto nejak oslavi Valentina, nema svojho partnera rad inokedy?
to sa nejak vylucuje?
neoslavujete ani Vianoce, ani svoje narodeniny, ani nic?
sviatky nie su nahrada niecoho iného, je to cas, kedy sa mozete sustredit, zamysliet, alebo tesit.
a nerozprávajte tu, ze vy to robite cely rok.
nerobite. to sa len tak tvárite, aki ste nad vecou, aby ste boli akoze hrozne nezavisli a individualni a dali ste najavo, ako vas neovplyvnuje okolie.
Ja priatela sice mam, ale mna nejaky Valentin vobec nerozhadze. Dokonca som predvcerom priatelovi povedala, ze zase tu mame ten priblbly sviatok. Mozno som malo romanticka, ale ja ziadne srdiecka v tento "sviatok" nepotrebujem. Pre mna je dolezite, aby sme sa mali radi stale a nie len na Valentina to extremne prezivali.
ak nemas rad svoje okuliare, zmen druh, nos kontaktne sosovky, alebo chod na operaciu. Neviem o tom, ze by kratkozrakost bola vada, to skor to nizke sebavedomie.
A s tym Valentinom to fakt prehanate, skor mi to pripada ako zamienka, aby ste sa mohli lutovat. Lebo fakt, ako vas to moze srat, ved na svete je kopa nezadanych ludi a ani ti zadani nerobia vsetci z tohto 'sviatku' nejake halo.
ľudia sa ti snažili len poradiť a povzbudiť ťa, že môže byť aj lepšie, keďže problém je hlavne v tvojej hlave a na tú máš dosah.
a že príliš vysoký, robíš si srandu? to ešte keď baba povie, že je príliš vysoká (nad 180 cm napr), tak to pochopím, lebo je problém, keď je väčšina chalanov menších od nej, čo dotyčným vadí, alebo jej to vadí, alebo obom. u muža výška nie je žiadny problém (môže to byť max. tak nepohodlné pri bozkávaní :-)). ani to, že si chudý. a ver, že je to lepšie, ako keby si bol malý a chudý. alebo malý a tučný, alebo vysoký a tučný, ako nejaký obor.
úprimne, ešte som nepočula žiadnu ženu sa sťažovať, že nejaký muž sa jej páči, ale je príliš vysoký (alebo sa jej nepáči, lebo je príliš vysoký) :D môj má vyše 180, ale keby mal 190+, to by som pokojne prijala
a keď ti vadia okuliare, existujú aj kontaktné šošovky...
Ahoj, ja som rovnako natom ako ty. A tiez som to tu riesila v teme A zase ten Valentin.
Viem si predstavit ako sa citis. Prsne mam podobne pocity.
Ahoj :)
Ja tiež nikoho nemám od rozchodu cez Vianoce.Ako rozvedená maminka po 30-tke som ešte aj "vadný typ " pre mnohých . Kasli na sviatok,je to ludský výmysel.
Ked človek niekoho lubi,nebude čakať na nejakeho Valentína aby ho potešil,zaleží mu na nom predsa "priebežne počas celeho roka" .To je len reklamny ťah -na penaženky :)
Čakal som viac pochopenia z vašej strany ale ako vidím dostalo sa mi len urážok a toho že som si sám na vine. Niesom lebo priateľku som v minulosti mal aj keď to bolo ešte na strednej a odvtedy sa mi akosi nedarí, baby nemajú o mňa záujem aj keď sa snažím. Chyba je v tom že niesom pekný. Som príliš vysoký, meriam 193 cm a som chudý. Čiže pôsobím ako taký topoľ. Pribrať sa nedarí. Fitnes trenér mi povedal že je to vplyvom génov, že som tak nastavený. A ešte nosím bríle. Ja sa snažím s babami nadviazovať kontakty ale oni vždy nenápadne zdrhnú a už ich niet. Nasľubujú hory doly že hej stretneme sa, dáme kavčo a už viac sa neozvú alebo neberú mobil. Pritom hrávam basketbal, chodím si posedieť, chodím na túry a vždy som medzi všetkými ako také hebedo vytiahnuté.
Riešim to lebo mi to ide na nervy s tým Valentínom.
Vpodstate to nie je tvoja chyba, ze sa takto citis. Spolocnost vychovava ludi k prilisnej sentimentalite, ktora ma za nasledok prave toto co sa deje napriklad tebe.
Dolezite je si uvedomit prave toto, ze prezivas iba umelo vybudene emocie, ktorymi si sa nechal ovplyvnit.
To ze momentalne nikoho nemas ta v konecnom dosledku nijak neohrozuje ani ti nesposobuje ziadne fyzicke alebo psychicke defekty. Ujmu ti sposobuju iba umelo vybudene myslienky, teda v tomto pripade prilisna sentimentalita, vdaka ktorej iba tuzis po niecom co nemas, ale coho absencia ta nijak neposkodzuje.
Samozrejme nehovorim teraz ze je hlupost citit potrebu mat nejaky funkcny vztah a zdielat s niekym dusevno a fyzicno. Je to samozrejme blahodarna zalezitost, velka vec, ktora v mnohych smeroch pozitivne vplyva na ludi. Ale zaroven, na take nieco treba byt aj dusevne pripraveny aby taketo spolunazivanie naozaj fungovalo.
Takze tvoju nepohodu nesposobuje samotny stav ze nikoho nemas, ale prilisna sentimentalita ktora ti okupuje tvoje myslenie. Zaoberaj sa radsej vecami ktore su pre teba uzitocne a ktore existuju PRAVE TERAZ - takych veci moze existovat obrovske mnozstvo, ide len o to aby sa tomu clovek otvoril a uvedomil si, kedy sa citi fajn.
