Hnusi sa mi cely svet, uvazujem nad zivotom v klastore

Úplne s tebou súhlasím. Je mi smutno z toho, že tento svet už takmer dobro ani nepozná... :-( Vlastne si napísala všetko, čo si myslím. Veľmi pekne opísané...
A ak si sa rozhodla byť rehoľníčkou alebo niečím podobným, tak len smelo do toho. ;-)

brunettka, ja nehovorím o osude. Osud sa chápe ako niečo, proti čomu je človek bezmocný, pretože nech urobí čokoľvek, aj tak nič nezmení a stane sa niečo vopred určené.

Písala som, že Boh každému určil jeho povolanie a myslela som prioritne na povolanie manželstva, zasväteného života alebo slobodného človeka. Ale platí to aj všeobecnejšie. U takého Pavarottiho je jeho životné povolanie úplne zrejmé každému. Dostal veľký hudobný talent, nádherný hlas a cítenie pre krásu v hudbe. V opernom speve sa cítil ako ryba vo vode, bavilo a napĺňalo ho to. Jeho povolaním bolo rozdávať radosť tým, ktorý ho počúvali, aby sa mohli kochať v hudbe. Ale keby si bol povedal, že napriek svojim talentom pôjde inou cestou a stane sa napr. právnikom, nikto - ani Boh by mu v tom nezabránil. Lebo keď Boh privádza na svet človeka, má s ním istý presný plán. Akoby mu hovoril: "povolal som ťa, aby si bol na tomto mieste, v tejto dobe, v tejto rodine, v tomto spoločenstve a aby si druhým slúžil (dával sa s láskou druhým) týmto spôsobom. Dal som Ti pre to všetky potrebné vlastnosti, dary a talenty a takto budeš šťastný, takto nájdeš svoje životné naplnenie. Ale zároveň dostávaš slobodnú vôľu a ak sa rozhodneš inak a vyberieš si inú životnú cestu, budem to rešpektovať." Toto nie je osud, ale sloboda výberu. Ak človek úprimne hľadá Boha, Boh mu ukáže, akú cestu pre neho vybral. Ale či na ňu vykročí, sa človek rozhoduje sám.

Nemyslite si, že keď vidíte bezdomovcov, že to Boh im naplánoval bezdomovectvo ako životnú cestu. Skôr sa treba pýtať, ako sa oni sami dostali na ulicu. Či naopak, Boh nemal pre nich pripravenú inú cestu, ale svojimi vlastnými rozhodnutiami sa dostali tam, kde sú (napr. alkohol, násilie v rodine, rozvod a následne vysťahovanie a pod.). Ale aj zlé veci, ktoré sa ľuďom stávajú bez ich zavinenia (napr. nezamestnanosť), vie Boh obrátiť pre ich vlastné dobro alebo dobro iných ľudí.

Katkaaa, neodpovedala si mi na moju otázku, ale je zjavné, že si asi evanjelička. Toto je jedna z viacerých vecí, na ktorej sa s evanjelikmi my katolíci rozchádzame. Je známe, že evanjelici majú dobre preštudované sv. písmo, len neviem, čo súdite o tomto výroku sv. Pavla: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a NA VLASTNOM TELE DOPĹŇAM TO, ČO CHÝBA KRISTOVMU UTRPENIU pre jeho telo, ktorým je Cirkev" (List Kolosanom, 1, 24). Podľa toho Katkaaa, čo píšeš, sa sv. Pavol týmto rúhal a bol modlárom. To by však bolo odvážne tvrdenie. Nikto nemôže poprieť, že tieto slová sv. Pavla sú v Novom zákone. A nikto si nedovolí povedať, že sv. Pavol nebol vedený Sv. Duchom. Nie, nerúha sa, ale vidí to, čo chcel Ježiš - každý kresťan sa má stať druhým Kristom - vo všetkom sa má zjednocovať k Kristom, aj v utrpení. Veď aj sám Ježiš hovorí: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma." (Lukáš 9, 23). Áno, Ježišova obeta stačila na vykúpenie všetkých ľudí, ale On chce, aby sme sa k nej všetci pripojili svojimi vlastnými obetami. Naše obety sú v porovnaní s Ježišovou ničím, ale je to náš dar, ktorý Ježiša teší. Ježiš stále visí na kríži pred Otcom a obetúva sa neustále za nás. O tom je sv. omša, ktorú my katolíci slávime - neustále si sprítomňujeme Ježišovo vykupiteľské dielo a predkladáme Ježišovo utrpenie spolu s našimi drobnými obetami Otcovi za záchranu hriešnikov. Môže byť Ježišova obeta modloslužbou? Nie. A naše drobné obety sú zjednotené, napojené na Ježišovu obetu, a Ježišova obeta tie naše obietky posväcuje. Je to geniálny nápad Boha, ktorým nás robí účastným na jeho vykupiteľskom diele. Nielenže sa nerúhame, ale si tým získavame zásluhy pred Bohom a môžeme tak prosiť za iných. O tomto hovoril sv. Pavol v liste Kolosanom.

Čo sa týka krstu detí, zamysli sa: v Starom zákone sa chlapci na ôsmy deň od narodenia obrezávali a na 40. deň boli obetovaní Bohu v chráme. Boli to nemluvňatá a nemohli vyjadriť svoju vieru a vôľu patriť k božiemu ľudu a Boh aj tak obriezku a obetovanie považoval za platné. Pri krste detí vieru za svoje deti vyznávajú rodičia. Dieťa tak od mala má tú výsadu, že vyrastá ako božie dieťa a sú mu otvorené tie milosti, o ktoré by prišlo, keby sa dalo pokrstiť až napr. v 18. roku veku.

+++, a aký je tvoj vzťah k Bohu? Veríš v Neho, modlíš sa k Nemu každý deň, chodievaš do kostola, očakávaš, že sa po smrti s Ním stretneš a tešíš sa na to?

no, praveze v tom klastore som citala niekde, ze je koncentrat zenskych ktore si taktiez ako napr. ludia v rodinach lezu na nervy..ked nie viac,lebo ich je ja neviem 50 na maly priestor.. proste sa clovek nevyhne "svetskym" zalezitostiam, iba sa v nich utvrdi v takom prostredi.Ked nie doslova -stvrdne- a tymi dogmami a ich dodrziavanim......

embrio - to je pravda že minulosť za sebou vždy budeme tahať ale nemusíme sa na tu minulosť každý den pozerať ,preto treba zmeniť okolie a začať z novými ludmi

Mám na to všetko rovnaký názor ako ty až na tú cirkev a kňazov- bohužiaľ ani oni nie sú tým čím by mali byť.. Celá cirkev je jedna banka... ale v každom prípade rpzhodni sa tak ako to cítiš. Možno to pochopíš neskôr a možno sa pravdu nedozvieš nikdy alebo jej nikdy neuveriš. Ale poriadne si to premysli. V každom prípade v kláštore by si určite našla väčší pokoj ako v tomto svete plnom zla, závisti, nenávisti... tak prajem veľa šťastia

Tiež sa mi tento svet občas hnusí ale za to by som určite nešla do kláštora. Mňa by odtiaľ asi rýchlo vyhodili :) lebo by som sa tam dosť nudila.
A teraz vážne. Na tvojom príspevku som postrehla jednu vec a to konkrétne v tomto odseku:
"Vzdy same urazky na cirkev, krestanstvo, knazov. Ak robia dobro pre ludi nato sa nepoukazuje len ak sa objavi nejaky knaz pedofil tak vtedy sa to vykrikuje do vsetkych stran. Vtedy idu vsetci cirkev zatratit."

Ty robíš presne to isté, zatracuješ tento svet a iné veci v ňom, ktoré keď neprerastú normálnu hranicu, sú v živote celkom príjemné :) Nie, všetko na tomto svete je zlé, nie všetci muži sú nadržané prasiatka s chlípnymi rečami. Áno, takých je žiaľ väčšina, ale to sa musíš naučiť ignorovať, pomysli si svoje a vôbec sa tým nezaťažuj. Sú aj dobrí muži, aj keď tých musíš veľmi ťažko a pracne hľadať :) ale hej, nájdu sa.
Čo ti tým celým chcem povedať, že chybné je tvoje vnímanie sveta. Zameriavaš sa na to zlé v ňom, to proste ignoruj a kukaj na to dobré :) Je toho síce menej ale o to viac sa oplatí.

pacient123: odznova nikdy nezacnes, vzdy budes za sebou tahat motuz minulosti... :-)

a možno že chceš od ludí aspon malý rešpekt alebo vdačnosť ,,,,v takom prípade stačí zmeniť okolie a začať od znova z novými ludmi