Dobrý večer,
chcela by som sa asi len trochu vysťažovať. Nemám nikoho komu by som mohla povedať, čo ma trápi. Nemám žiadne kamarátky (teda áno mám spolužiačky, ale nikoho takého blízkeho). Mám priateľa, ktorého ale len stále deptám a sklamem. Je zo mňa totálna troska a to mám len 17. Je mi zle zo svojho života a vždy keď to už vyzerá že to bude v pohode tak sa to zasa po pár dňoch vráti a nerozumiem tomu. Ale najviac bolí to, že jedinú osobú, ktorá by pri mne stála vždy (čudujem sa že je ešte so mnou), len ničím a sklamem vždy. A nemám nikoho, komu to povedať. Nikomu neverím a každý kašle na mňa a zo mňa sa stáva introvert. Niekedy mám strašnú chuť sa zabiť a mať pokoj, ale to nie je riešenie. Len chcem svoje šťastie a chcem šťastný vzťah.
Prečo sa musí vždy všetko pokaziť?
Ďakujem, že ste venovali pár drahocenných minút môjmu deprimovanému príspevku, ktorým sa snažím aspoň trochu zmierniť bolesť vo svojom srdci a snáď aspoň tu medzi tisíckami ľudí sa nájde niekto, kto ma aspoň povzbudí a nevykašle sa na mňa (nebudem sa čudovať, keď tu nebude žiadna reakcia,nikdy som nebola pre nikoho zaujímavá a ak aj áno zničila som to).
Prajem Vám všetkým pekný zvyšok nedele aj života. Vážte si ľudí okolo seba a buďte všímaví a ak máte priateľa/priateľku venujte mu/jej čo najviac času a vážte si ich...
Osamelosť
sama
Nina.
Napísala si veľmi málo o tom čo konkrétne ťa trápi - prečo máš pocit, že stále sklameš priateľa? A trápi ťa, že nemáš kamarátky? Skús napísať konkrétnejšie.
Lebo ja som z toho pochopila to, že ťa trápi, že nemáš kamarátov. Ak je to teda tak - nie je to až taký problém - popros priateľa nech si vyrazíte pár krát spoločne aj s jeho priateľmi a medzi nimi možno spoznáš niekoho kto ti sadne a s kým sa po čase spriatelíš. Alebo sa skús pridať ku spolužiačkam ak idú niekam von -, len sa treba vedieť aj spýtať, nehanbiť sa a skúsiť sama aktívne pracovať na tom aby si sa dostala niekam do spoločnosti s niekým.
