Psychický teror...od syna

Príspevok v téme: Psychický teror...od syna
1karina1

Som zúfalá.Viem, že všetko je moja vina. Príliš som ho ľúbila. Môjho syna. Napriek tomu som bola z nás oboch- jeho rodičov - tou prísnejšou a predsa som asi niekde spravila vážnu chybu.
Kým bol malé dieťa, chodil za mnou, ak to už u synov býva, ja som bola jeho maminka.
Prirodzene, vedela som že to nebude trvať naveky, veď chcem, aby z neho vyrástol normálny chlap a nie mamin maznáčik, ale že sa to vyvinie takto, to som nikdy nečakala.
Dnes ho vychovávam sama a už nevládzem. Nepomáha mi, nerešpektuje žiadne pravidlá, nepomáhajú zákazy ani slzy, ani cielené pokojné rozhovory, žiadne kompromisy. Jeho život - kamaráti, počítač.
Na moje dohováranie mi povie, že nič zlého nerobí. Nie, nerobí, ale on vlastne nerobí absolútne nič.
Odvráva mi, raz ma sotil do dverí. Keď nemám peniaze, aby som mu niečo kúpila-pizzu alebo niečo drahšie mimo jedla, tak kričí, že do riri, nič nemáme, chcem nový mobil, chcem to a ono...značkové veci chcem, zas niet čo jesť, keď mu na tanier naložím niečo, čo mu nie je po chuti, napr. stačí, že v mäse je mrkva, odsotí tanier, buchne od zlosti do niečoho, kričí a nahnevaný odíde......a pritom vždy MÁ čo jesť...Plakala som, jemu to ide na nervy...
K tomu všetkému moja matka, ktorá nevie stráviť, že som si po rozvode našla priateľa a syna hucká proti mne, toto všetko to ešte znásobuje.
Aj na to som sa syna pýtala, predebatovala som s ním túto vec, ale povedal mi, že to je ok, že ak s ním som šťastná, nech s ním som. Aj sa, keď má syn svetlú chvíľku, spolu porozprávajú aj požartujú.Navyše, syn sa takto správa dávno pred tým, než som priateľa predstavila rodine.
Nechcela som si to priznať, ale už je to raz tak. Môj syn ma psychicky týra. ja som k nemu vždy dobrá, vždy soms a snažila pristupovať k nemu s láskou, ale plakávam po nociach, som z neho smutná, mám len jeho, ale vlastne ho nemám. Uvažovala som, že odídem do zahraničia, ale vraj by ho moja matka dostala do náhradnej starostlivosti a musela by som na neho posielať niečo ako výživné.
Na to by som nemala kde vziať peniaze.
Proím, viete mi niekto poradiť nejaké výchovné metódy a aj ohľadne toho výživného?
Ďakujem pekne.

manzel567

Nas syn mi rovno povedal, ze ak by predo mnou nemal respekt, dovoloval by si na manzelku. Ja totiz vzdy, ked na nu zvysil hlas alebo jej nieco odvrkol, som mu pripomenul, ze maminka ti menila plienky, bola s tebou, ked si bol chorucky, robila s tebou domace ulohy atd. a ked to nechapes, tak jedna po papuli to rychlo napravi... A ked si nasiel frajerku, tak som sa ho len opytal: Co by si urobil, ak by ti niekto vyskocil na frajerku, lebo tvoja mamina je pre mna to iste...
Podla mna by mu mal tvrdo dohovorit jeho otec a obcas mu to pripomenut!

sukubus

ja by som takychto nevychovanych synacikov poslala na dva mesiace na vojensky vycvik a potom by si 2x rozmysleli ako sa spravat!!!!!!
(nechcem sa pustat do debaty, ale nedalo mi to neokomentovat.)

MultiLevel

Jeho spravanie je tiez v istom zmysle volanie o pomoc....vyzera to, ze si mu privela dovolila, privela ustupovala, az z neho vyrastol takyto clovek. Obaja by ste mali vyhladat odbornu pomoc

ahojjjjjj

Mozno sa len tvari navonok taky Ale vnutri go ti mrzi a je celkovo je nestastny . Ale premysli si co robis aj ty nespravne. Nehladaj chyby len v non .Skus popremyslat ci by mu mogli chybat. Urcite aj to ze ste sa rozviedli zaposobilo. A z otcom ma aky vztah? Povedz mu ze sa snazis zo vsetkych sil aby ste mali vsetko. Nekric. Len mu to povedz. Povedz mu ze ho lubis aj ked sa bude tvarit se mu to vadi. Potrebuje to pocut. Povedz mu ze raz sa on bude musiet postarat o rodinu a ze chces nat s nim pekny vztah. Vies Ono za tym moze byt uplne o com mozno ani nevies . Ja ti pisem s pohladu dieta ako sOm sa spravala k mame. Vobec netusim a o mojich problemoch bola som nestastna koli inemu a aj tak som si vybijala zlost. potrebné je mat respekt. Pevne nervy.

1karina1

16 ročný.
Povedala som mu, mali sme xy takých rozhovorov. Jeho reakcia bola: prevrátenie očami a dobre dobre, už môžem ísť?
Prípadne sa na pol dňa snaží byť milší.
A naposledy mi povedal, že vkuse to isté hovorím, (že odídem preč, pretože len sa pre neho trápim a že aspoň bude mať voľnosť a asnáď raz pochopí, ako som ho veľmi ľúbila) a on mi teraz naposledy na to vravel, že vždy to hovorím a ešte stále som tu.

sweater*

povedala si mu takto narovinu? ze uplne vazne uz nevladzes dalej a budes to nejak radikalne muset poriesit? a aky je stary?