s priatelkou uz sme nejaky ten rok spolu. konkretne zacali sme nedavno 8. rok :). Ona 23 a ja 25. Ona studentka 4. rocnika a ja pracujem a este kvazi studujem. Po skonceni jej skoly, by som rad s priatelkou zacal aj byvat, lebo si myslim, ze by bol najvyssi po tolkych rokoch. Ja pracujem momentalne v BA. Mam tu dobru robotu, dobre financne ohodnotenu a aj vacsiu sancu na zmenu prace. Priatelka ako dostuduje bude moct ucit v skolke alebo ucit na 1. st. ZS. A ja by som bol rad, keby si prenajmeme spolu byvanie tu v BA. Ona mi tvrdi, ze moc nezarobi a aj to malo co zarobi minie len na byvanie, ze to moze ostat aj doma byvat (s mamou) a nebude mat ziadne vydavky na ubytko. Jej mama bude toho isteho nazoru si myslim, ze naco by isla prec robit, ked moze aj doma ostat robit. Ja som jej ponukol, ze ubytovanie resp. izbu, ktoru by sme si prenajali, by som platil ja sam celu, ona by nemusela nic davat. Na stravu by sme sa skladali.
Mne ide o to, ze ked ona dostuduje, ja budem mat viac ako 26 a nebudem sa chciet stretavat ako za studentskych cias, len cez vikend. A myslim si, ze po vyse 8 rokoch vztahu by sa aj patrilo zacat zit spolu. Ja by som tiez mohol ostat byvat v rodnom meste, ale kde najdem pracu, tak dobre platenu? S priatelkou uvazujeme o dome, no ale bez penazi sa to neda.
Mozme byvat tak, ze ja v BA a ona doma. Vidat sa po vikendoch. Ale co, takto budeme fungovat dalsie 2 roky, az pokial si nenasetrime a potom si nieco postavime/kupime svoje? Ja chcem mat po boku cloveka, ktoreho lubim a s nim prezivat chvile, a nie len pocas vikendov a aj to u rodicov. Vzdy ked zacnem tuto temu, priatelka povie, ze to ma este rok cas.
Co si myslite vy? Dakujem
Spolocne byvanie
uvedomil som si, ze som moc naliehal na priatelku. ona este asi tak nerozmysla. povedala mi, ze uvidi, podla toho, kde si najde pracu. poda si zivotpisy aj v rodnom meste aj v BA, ale ze isla by so mnou byvat, ale nie zit natrvalo (to nechcem ani ja sa tu usidlit), lebo nechce vychovavat deti v BA a ked clovek potrebuje aj pomoct od rodiny, tak sa to nie je naskodu byt daleko. ale cas ukaze. som povedal, ze nebudem uz naliehat na nu, ze pockame a uvidi sa co dalej
Nenapisal si kde byva priatelska s mamou ako daleko je to od BA, ci by si nemohol byvat ty s nou v jej meste a dochadzat. ale asi to nebude velmi velke meste... no v taktomto dlhorocnom vztahu sa treba posuvat dalej alebo sa rozist pretoze takto to nikam nevedie.
Po dalsich tvojich prispevkoch JPP suhlasim so Slobodnou....
Na jednej strane je sice pekne, ze sa snazis nerobit kvoli tomuto vasmu problemu velke rozbroje, ale citit skutocne z teba, ze ju ospravedlnujes. Pomaly kazdy jeden clovek ti tu naznacil, ze priatelka nema zrovna zaujem s tebou zit a radsej si bude uzivat mamincin full service a ty nic :D Akoze, nepozname ju, nevieme aka v skutocnosti je, ale podla toho co pises, si prosto viaceri myslime toto...
Zaujímavá téma, tiež riešime s priateľom bývanie. Ale my sme sa zhodli aspoň na tom, že spolu bývať chceme. Tvoja priateľka je (aspoň podľa mňa) trochu čudná, lebo 8 rokov stagnovať na mieste vo vzťahu je dosť. Myslím, že ani po roku ju do BA nedostaneš. Jej je takto dobre, načo by menila? A myslím, že je hoodne fixovaná na mamu.. Aj to, ako stále vyťahuje vaše imaginárne deti - proste ráta s ňou do budúcna vo všetkom.. Je pekné plánovať spolu budúcnosť, ale myslím, že ona si ju predstavuje diametrálne inak, ako ty.
ale myslim si, ze mensi ustupok spravila. ze by si vedela predstavit aj byvat v BA urcity cas, ale nie nastalo, co nechcem ani ja. Beriem to aspon ako taky pokrok. Uvidime co bude potom.
JPP, myslim, ze ty nechces vidiet skutocny problem. tu nejde o to, kto sa prisposobi. ide o tu snahu. ty hladas a snazis sa o kompromisy a ustupky (vid home office), kym ona ani nechtom malicka nepohla, aby aspon nejaky relativny buduci ustupok naznacila. jej jedina snaha je zdielat matkine nazory a ozenit ta nielen s nou, ako osobou, ale aj s jej matkou. fakt neviem, ked su tvoje hranice..
mozno si treba polozit aj otazku z opacnej strany: preco sa neprisposobit jej? Lebo to sa moze spytat aj priatelka. Urcite nejde o nejake citove zalezitosti, skor ta naviazanost na mamu/rodinu, lebo v podstate mama ju a sestru vychovavala sama. Takze urcite aj to zohrava rolu.
Frflos:
byvat sme spolu nemohli, lebo sme nemali kde. Ja som zacal pracovat prednedavnom a este aj kazdy sme boli na inej VS, takze otazka spolocneho byvania by pred rokmi bola nezmyselna.
Ona sa boji, ze ked zacnete spolu zit, ukazu sa aj jej zle stranky (nielen tvoje) a odhalis to, co uspesne tie roky taji - neschopnost.
Keby ta skutocne lubila, uz davno zdielate spolocne byvanie a domacnost, alebo aspon izbu a nie, ze tyzdnove prietrtky. Tomu co si 8 rokov zazival sa vravi chodenie a nie vztah.
Niekto chodi kazdy vikend do krcmi a niekto si zasa ulavit... Vztah ma vsak iny zaklad a nesie zo sebou nielen to pekne, ale aj to vazne (zodpovednost) a v takom veku ako ste obaja, by ste to uz mali davno vediet.
Iked ucitel je diagnoza sama o sebe (to mi nepopiera ani jeden PhDr. Ing. Csc. Prof., ktoreho osobne poznam:), ona ma ine plany a ty do nich proste nezapadas.
Otras sa a zalov v novych vodach, budes spokojnejsi a stastnejsi.
Slobodna, mas doakz ze som si pisal sam so sebou? Pisal som s 0veckou, len pod inymi menami, a co ?! takze je to dost nepodlozene, krive a zbytocne ovidenenie, resp. ak mas na to odvahu, daj citat, co bolo v tej teme zbytocne. A potom ja poukazem na prispevky, kde tu riesia jej vztah s jej matkou, kde asi nemaju ani paru, co je za tym, cize zbytocny priestor.
0vecka, len ze na SR mas ine zakony, ako v DE. Takze stahovat sa hore dole, na to nemam velmi nervy..
hej, ale aj u tych deciek je viac snahy ako u tejto dospelej osoby. a do roka ju maminka spracuje uplne. ta sa uz odtial nepohne, veru.
