Ahojte, ja som včera po takmer 3 rokoch navštívila psychiatra, lebo už to bolo neúnosné,mávala som zlé stavy, búšenie srdca, vytváranie si katastrofických scenárov, pocity závrate, na vracanie, raz som sa spotila ale končatiny som mala ľadové, triašku v žalúdku, pocity na odpadnutie a niekedy aj bez zjavného dôvodu, len tak "to " na mňa prišlo, strach, že umieram, že mám infarkt a tak. Lekár mi nasadil liečbu paretínom a Helexom, no dnes som si dala prvý krát polovičku Paretínu a vedľajšie účinky sa dostavili a dosť v ťažkej forme a to som v práci a robím a tvárim sa, že som v pohode a stojí ma to veľmi veľa síl a už teraz sa bojím, čo bude zas zajtra, keď si ho dám. Ale stav som mala už taký, že naozaj neúnosný, že som sa rozhodla, že už musím niečo pre seba urobiť. Takže dala som sa do liečby s vierou, že snáď mi to pomôže aj keď vidím, že privykanie si organizmu na takéto lieky je veľmi ťažké. Máte niekto skúsenosti s týmto liekom a jeho vedľajšími účinkami? Do kedy mi bude z neho takto zle?
Panická porucha
Ahojte, urcite v tom je stres a potlacanie. Ale nejak neviem nadtym celym tak nejak normalne uvazovat. Chodim na jogu a cvicit, kym nieco robim tak to je ok. Ale asi by som mala sadnut a vklude nad vsetkym porozmyslat.
pre BE1804DY - ty tie myšlienky nemôžeš potláčať ... ty ich musíš prijať , proste ich nechať volne plynúť .. všetko co zatlačíš sa aj tak časom vypýta na povrch ... nemyslíš , že panika a uzkosť je práve preto , že celý život niečo zatláčame ? raz smútok , raz zlosť , hnev , pocit viny, unavu ( kolkí su takí čo cítia , že napr. pracovne nevládzu ale musia ) atd ... a toto sú tie udalosti , ktoré sa zbierajú ...človek nerieši ... ved sa cíti relatívne v pohode .. potom raz ten pohár pretečie a bum panika je na svete ...ale tým obdobím si musí človek sá prejsť a som presvedčená , že každý kto chce nájde dovod prečo sa to deje ... a ako na to ... len škoda , že niekomu to trvá celéé roky a nedá si poradiť .. ale to už je ten prípad , keby mu mať paniku vlastne vyhovuje..
v konečnom dôsledku budete tomuto " panickému " obdobiu raz dakovať ...pretože ťa/vás donuti si urobiť poriadok v živote , možno zmeniť životný štýl , možno začať relaxovať , možno začať si konečne veriť , možno ujasniť si čo vlastne chces , možno sa vyrovnať s traumou z detstva, možno spoznať vlastnú hodnotu, možno odpustiť , možno ťa donuti začať sa mať rada , možno prestať sa báť ,atd .... aj ked teraz zažívate mnohí zlé stavy a pocity v skutocnosti uzkost a veci s tým suvisiace su pre naše dobro :-) ... ked nebude dovod na paniku ona sama odíde :)
Hoj atra, stalo sa ti niekedy aj to, že po sladkom ovocí, keď si sa dosť najedla, ťa začali obťažovať takéto stavy ? Alebo po sladkom ? :-) Mne občas príde po takomto jedle k úzkostiam, vtedy sa to občas spustí, ale nemám panickú poruchu, len by ma zaujímalo, či to sedí všeobecne aj na iných ľudí.
Neviem, či si písala, či si bola aj u psychológa, ale otázka je tiež, či ťa psychológ zaviedol pomocou otázok aj do tvojho detstva, aby si si pripomenula svoje traumy,to, ako sa k tebe chovali rodičia, či si cítila bezpečie u rodičov, či si sa im mohla zdôveriť a pod. Lebo je to podľa mňa dôležité. ďalšia vec je, či mávaš migrénu, alebo či zabúdaš, al. či mávaš častejšie infekcie, alebo či ťa bolia kĺby...
Ahoj calmyourtits, az teraz som si vsimla co si pisal. Super, taketo pozitive by som potrebovala pocut v dnoch ked je zle. Skusim teda neriesit a nechat to iba plynut. Kde tak zas sem popisem.
D.
Ahoj Astra, no stále ich beriem. Uz mi bolo fajn, chcel mi ich vysadzat, hlavne tie na noc. Ale teraz sa az tak ok necitim. tak uvidim. snad sa to zlepsi. mala by som aj ja nadvsetkym porozmyslat a utriedit si myslienky.
calmyourtits a ostatní,aj ja zdieľam tvoj názor na túto "chorobu"? "diagnózu"? Ani sama neviem, ako to nazvať, ale asi sú v živote človeka niekedy situácie, ktoré ťažko zvláda, niečo ho dlhodobo trápi a potom sa to časom odrazí v takejto forme. A toto viem z vlastnej skúsenosti. Ale naozaj stojí za to, utriediť si myšlienky, zoradiť priority a tiež ľudí, ktorí sa okolo nás vyskytujú. Človek si niekedy pomyslí, že je na psychiatra a on sa označí za toho "vinného" a pritom to tak nie je, jeho stav je len dôsledok niečoho s čím nie je dlhodobo spokojný, čo ho trápi. A fakt ide hľadať pomoc aj psychiatrovi, ako napr.aj ja.A potrebovala som čas na to, aby som zistila, že hlavne ja si musím vytvárať šťastie a spokojnosť sama pre seba. Držím vám všetkým palce a rada s vami popíšem :)
Zakladom je tie myslienky, ktore ti prebehnu myslou nehodnotit, neľakat sa ich, neriesit ich, mavnut nad nimi rukou. Mysliet si mozes co chces, ale je podstatne ako sa k tomu postavis. Nevravim, ze to je lahke, je to beh na dlhu trat ale s istotou ti mozem povedat, ze kazdy sa z toho dostane, nie si "poskodene zbozi".:D ale chce to cas...snaz sa reagovat na tie myslienky neutralne, casom sa zase zacnu vynarat aj tie normalne. Mne to trvalo mesiace kym som sa dostal tam kde som a este stale to nie som "ja", predtým ako to zacalo...to jest sebavedomy pozitivny a hlavne stastny chlap, ale kazdym dnom sa k tomu blizim, aspon tomu verim :D pridu aj horsie dni, ale neries to, povedz si, ze dalsi bude zase lepsi.
BE1804DY no neviem, či ti moje rady pomôžu, fakt je to celé o "uprataní si" v hlave, proste snažím sa brať život tak, že kým neide o život, neide vlastne o nič" a teda keď aj mám stav, akoby "to" chcelo na mňa prísť, snažím sa zamestnať si myseľ niečím iným, proste nepozorovať sa a tak.Ja viem, možno ty máš iné starosti a problémy, na ktoré sa nedá nemyslieť a možno máš oveľa komplikovanejší život, ale treba si asi usporiadať priority, aj keď aj mňa to naučil až život sám. A jasné, stane sa, že si sem-tam hodím 0,25ku Neurol, lebo niekedy mám strach, že "to" na mňa prichádza v intenzívnejšej miere,ale nie je to pravidelné - návykové. Ty berieš ADčka stále?
Ahojte, a akym sposobom sa vam dari podlacit tie pocity - stavy? Momentalne neviem nejak dostat z hlavy tie myslienky.
Dakujem,
