Mám hrozný blok stretávať sa s chlapmi a som z toho zúfalá

Mám 20 rokov a ešte som nemala normálny vzťah. Naposledy som mala chalana v 16, a to bola v podstate ešte detská "láska", krátka a nevinná.
No v súčasnosti mám problém nadväzovať vzťahy, ale netuším, prečo. Som veľmi spoločenský a priateľský človek, hocikoho oslovím, s hocikým sa porozprávam a ľahko sa skamarátim, či je to chlapec, alebo dievča, rada spoznávam nových ľudí a nehanbím sa ich. Ale akonáhle sa chalanovi zapáčim, a chcel by viac než kamarátstvo, tak zaspätkujem, a aj keď mi je s tým človekom dobre, rozumiem si s ním a možno by som si dokázala s ním aj predstaviť vzťah, akonáhle vidím, že má vážnejší záujem, tak mám blok a neviem sa donútiť ho znova vidieť. Za posledné mesiace sa mi to stalo už druhýkrát.
Prvýkrát to bol chalan, pár rokov odo mňa starší, stretli sme sa vonku, vymenili čísla a písali si. Potom sme šli na rande, dobre sme sa bavili, bolo to ozaj príjemné, už sme sa tam aj pobozkali, šli sme dokonca za ruky. No ale keď ma volal von znovu, tak ja som chcela ísť, veď prvýkrát sa to vydarilo - ale akosi som nemohla. Proste som mala pred tým ďalším rande pocit, akoby som sa šla utopiť, neviem to tak dobre popísať, a na poslednú chvíľu som to zrušila. Takto sa to stalo asi ešte trikrát a už som ho chudáka nechcela ďalej naťahovať, a napísala som mu že to nejde.
Teraz sa mi to stalo znova. V decembri som sa stretávala s chalanom, presne v mojom veku. Trikrát sme sa stretli, ako kamaráti, a boli sme spolu až do rána, tak sme si rozumeli, a ten posledný raz sme sa aj bozkávali. Teraz nedávno mi písal o tom, žeby so mnou rád skúsil vzťah, a keďže sme si naozaj rozumeli, tak som mu písala, že možno, že sa stretneme a porozprávame o tom. Lenže situácia sa opakuje - už dvakrát sme mali dohodnuté stretnutie, ale ja to stále prekladám, pretože znova mám pocit, akoby som sa išla zadusiť, že nedokážem jednoducho na to stretnutie prísť, pričom viem, že o nič nejde, len sa porozprávať, ale mám príšerný blok, najradšej by som to odkladala donekonečna.
Už naozaj neviem, čo mám s tým robiť, pretože to nie je normálne. Ako nadviažem vzťah, z ktorého potom by mohlo byť aj manželstvo a rodina, keď pri prvom náznaku, že by som mohla s niekým chodiť, tak hneď spanikárim? A keby to boli neznámi chlapi, ale ja ich poznám a viem, že mi je s nimi dobre, ale aj tak mám s tým takýto problém.
Mám vyhľadať nejakého terapeuta alebo viete mi nejako poradiť?