Ahojte,
Mám prvý vážny vzťah, ktorý trvá 3roky. ALe začínam sa dosť často cítiť, akoby som bola single...Spolu cez týždeň len oddychujeme doma, teda ja si robím svoje veci a on svoje v obývačke. Veľa víkendov trávime oddelene so svojimi rodinami, kamarátmi,...So svojimi kamošmi síce ide málokedy von, ale ide, a za tie 3 roky mi ich ani raz nepredstavil, nešla som s nimi, hoc je pravda, že oni vždy len čisto chlapi sa stretnú. No je mi to ľúto, lebo viac máme aktivity len my dvaja ako aj s niekým iným s nami.
Cez víkend, keď on odíde domov, vybavuje si veci, navštevuje rodinu, tak ja doma upratujem a doháňam svoje veci do práce čo som pri ňom nestihla cez týždeň. Tak je to aj tento víkend. A ja sa cítim veľmi sama. A ešte keď mu čosi poviem, že prečo zrazu ide po návštevách a keď som s ním u nich, tak nemáme ani čo robiť, tak sa nahnevá a povie čo ho kontrolujem :/. Všetko si obráti na svoju pravdu a dobro. Som zúfalá, myslela som si, že je to môj budúci manžel, že s ním chcem mať rodinu, bývať. Ale keď vidím, ako to funguje keď len ako priatelia spolu bývame...On si neuprace, nepripraví prekvapko malé, aby ma potešil, často po práci s ním neni ani reči, ani na mňa nepozrie keď idem okolo neho v spodnom prádle....A vlastne to je ďalší bod, náš sexuálny život totálne klesol oproti prvej polovice nášho chodenia, a to ma moc tiež mrzí. Cvičím, starám sa o svoje telo, skôr on je ten čo troška pochabol hoc chodieva cvičiť...
Je toto všetko normálne? je to proste len tým, že sme veľa spolu, že spolu bývame, že sme spolu 3.rok? ako to u vas vyzerá?
