Sociálna fóbia?

Príspevok v téme: Sociálna fóbia?
V.

Ahojte všetci. Niesom si istá či trpím sociálnou fóbiou, ale podľa toho čo som čítala, a podľa príznakov mám isté podozrenie že ňou trpím. Nedokážem sa medzi ľuďmi uvoľniť, zakrývam si tvár nielen pri jedení, ale i pri rozprávaní, nedokážem sa ľuďom pozrieť do očí, mám problém s nimi komunikovať..
Ale snažím sa (napríklad keď som pri tabuli a niečo neviem) nejako odľahčiť situáciu smiechom, aby som zakryla svoju neschopnosť a nevyzerala ako 100%-ný blázon. Je to pre mňa ťažké, dosť tým trpím, ..aj napriek smiechu sa dosť trápim. Myslíte že je to sociálna fóbia?

V...

Este raz dakujem za reakcie. Myslela som ze mi neodpise nik..
Najhorsie je ze, moji rodicia to nejak neriesia..viem, ze mozno ten psycholog by pomohol, ale nechcem zostat na liekoch..
Viem, ze SF trpi mnoho ludi, hlavne v puberte je to dost rozsirene, ale fakt ja neviem ako dalej..
Nemam ani jednu kamaratku..sem-tam sa s niekym porozpravam, ale inak nic ..mám pocit ze ked sa prestanem so vsetkymi rozpravat, tak ma odkopnu a zacnu si o mne mysliet nieco hlupe..pritom ja len jednoducho nedokazem byt v kontakte s ludmi..
Co ma velmi trapi je ze na autobuse chodi jeden sympaticky sofer..a rada by som nazbierala odvahu sa mu aspon pozdravit..ked okolo neho prejdem tak vzdy sklopim zrak, citim sa hrozne a trapne a potom mám vycitky a trapim sa ze som urcite v jeho ociach vyzerala ako blazon...... A to je takto pri vsetkych ludoch..a viem, ze ked ten sofer prestupi na nejaky iny spoj, tak uz ho nebudem stretavat a premrham sancu..ale SF mi nedovoli slobodne zit..je to tazke a velmi zle...
Netrapim sa nejak pre vztahy, mne samota vyhovuje, ale aj tak mám pocit ze to nepochopenie ludi a vlastny strach mi priserne zvazuje ruky.
Na telesnu vychovu by som si rada od 2.rocnika na strednej zohnala oslobodenie, ale ucitelka ma neznasa, je na mne zasadnuta a absolutne nic mi neuveri..rozmyslala som, ze by som zasla za psychologom a porozpravala by som mu vsetko o mojich pocitoch, o tom ako sa bojim telesnej a pod..a ze by mi to oslobodenie napisal priamo psycholog, ale bojim sa ze mi to ucitelka neuveri, ze ma oznaci za blazna a magora, lebo ako som spominala, tak podla spravania sa snazim obavy zakryt smiechom, tak ludia moj strach a obavy nespoznaju...budem rada ak mi pomozete..

zuzikka

Zlaticko musis to trenovat a postupne to pojde. Zo zaciatku sa musis prekonat a oslovit napr predavacku, casnika to je jedno koho a uvidis ako to postupne pojde. Skus si vyhladat tiez techniky NLP

makaku

Ja ti,len radim...musis sa snazit s tym prestat.Nie si o nic horsia ako druhy...mala som to iste kde tu este mam.Aj s tym busom.Utiahnuta niekde v autobuse,ale sa zobud.Kazdy ma svoje sracky v hlave...a tym ako sa spravas budes divna .Zazila som peklo v jednej praci.Musis sa schopit...fakt skoncis skolu a budes hodena do vody.Proste budu ta brat za divnu.Musis si zacat verit.Komunikovat,chodit von...aj pred tou tabulou mat na haku.Vzdy si povedz ,ze aky su ostatni...proste sa nepodcenuj,ver si.Ake veci sa deju vo svete,ake sracky..nemoz byt slaba.Vstat a mysliet pekne o sebe.Ved sa vyvijas...to je normalne aj akne.Hlavne sa naucit nebyt naivna ...drz sa nie si jedina je takych vela.Zalezi od vychovy vela...

V.

A co sa tyka napriklad cestovania v MHD, tak vzdy sa modlim a dufam ze si ku mne nesadne, lebo mám strach a stres z toho ze ten clovek bude vystupovat neskorsie nez ja a budem sa musiet cez neho predierat von a ze sa pri tom strapnim..
Taktiez ked vidim ze nikto na zastavke kde chcem vystupit ja nevystupuje, tak radsej vystupim o zastavku o dvě dalej, aby som vystupila tam kde zaroven vystupuje viac ludi a aby som sa stratila v dave..
Ale ako vravim nikto to nijak nevnima, lebo sa snazim nejako s tymi ludmi komunikovat aj ked je to tazke..castokrat sa potom citim ako blazon a spatne si premietam co som tomu cloveku povedala..ci to nahodou neznelo trapne a hlupo..casto sa porovnavam s ostatnymi, aj ked som tenka a nikdy som nemala problem s postavou, v porovnani s ostatnymi sa citim ako kus tuku, mám akne ako jedina v triede, ale nepouzivam a nechcem pouzivat makeup a ani sa nemalujem lebo vseobecne namalovana dobre nevyzeram...viem ze by som sa nemala s druhymi porovnavat, ale vazne si uvedomujem ze prave aj tymto porovnavanim sa moje sebavedomie este viac nici a znizuje..a vlastne uz ani sebavedomie nemam.. Aj ked sa na mna niekto sympaticky pozrie..napriklad nejaky chalan v autobuse, vzdy odvratim zrak a uz nenaberiem odvahu sa mu pozriet do oci...trosku som sa rozpisala..som na mobile, tak prepacte za chyby.

V.

Ahojte. Dakujem za reakcie. Ku psychologovi ist nemozem..nemam nato odvahu, bojim sa ze by mi povedal ze tento problem ma xxxx ludi a ze s tym musim bojovat sama, a rodicia ani o mojich pocitoch nevedia, i ked otec dobre vie, ze si nedokazem ani nabit karticku v autobuse alebo ze si neviem napriklad pytat od predavacky aby mi nakrajala 10 dekov salamy..neustale proste trpim..mám aj akne a vyrazky co mi tiez znizilo sebavedomie az tak ze ho v podstate nemam a ze nedokazem ani niekomu pozriet do oci. Aj na telesnej trpim..ale snazim sa svoju neschopnost ako som uz spominala smiechom, alebo tym ze si robim sama zo seba srandu, lebo nechcem aby ostatni videli ze som slaboch. A stale trpim pocitom ze sa na mna niekto pozera, ze si oo mne niekto mysli aka som neschopna, hnusna, skareda atd
Ale neviem ci je to socialna fobia alebo nieco ine ... Ale nebavi ma stale svojimi pocity zakryvat smiechom...ked sa smejem vyzera to ze som v pohode a ze ziadnou poruchou netrpim. Akonahle som odmerana a odpovedam usecne a jednoslovne, vsetci sa ma pytaju co mi je... Nevedia ze toto je moja skutocna povaha...a nechcem prist o tych par ludi ktori sa so mnou rozpravaju, i ked nemam ani jednu blizku kamaratku ktorej by som verila...

zuzka_kkk

a z akého dôvodu nedokážeš s ľuďmi komunikovať/pozrieť sa im do očí? čo ti v tom bráni?
Ja keď som bola mladšia, tak som mala tiež problém komunikovať s ľuďmi, bála som sa k nim ozvať, cítila som sa vo väčšej spoločnosti nepríjemne..alebo taktiež v spoločnosti, kde som väčšinu ľudí nepoznala.. A isté životné zmeny, ktoré som sa potom rozhodla urobiť, mi pomohli, že som sa týchto \"problémov\" a \"neistoty\" v spoločnosti postupne zbavila.
Neviem či si mala namysli niečo tohto druhu.
Nerozmýšľala si, že by si navštívila psychológa?

mascha

podľa mňa áno,ale prekrývať skutočné pocity v konečnom dôsledku,situáciu skomplikuje,musíš sa naučiť narábať s negatívnymi pocitmi,nazačiatku ich najskôr pomenovať,aj keď sú negatívne,nemusia byť zlé,napr. tréma je aj veľký pocit zodpovednosti,čo je pozitívny aspekt,ktorý by ťa mal oceniť,keď si trémistka neznamená to,že sa nemáš mať kvôli tomu rada...
atď.
nadľahčovanie humorom, smiechom, je v podstate správne,len by to malo byť spontánne...
hádam dostaneš dalšie rady,tak sa drž!