ahojte spoznal som sa s jedným skvelým dievčaťom....lenže ona je strašne ďaleko...a mám 18 je to moje prvé dievča dovtedy samé odmietačky typu budme kamaráti...no ale spať k téme....písavali sme si že máme sa radi...a neviem mne to už nestačilo cítil som že jej potrebujem povedať viac ako len mám ťa rád...tak som napísal že ju ľúbim a bolo to opatované ale kedže sme strašne daleko stretávame sa možno raz do mesisaca...neviem mám teraz také blbé obdobie...že ju mám stále v hlave od rána do večera.....začal som pochybovať....myšlienky typu že porovnávam ved ku tej pred tým som to inak cítil toto asi nebude láska asi jej nedokážem dať to čo ona mne a strašne sa tým trápim....ale potom zasa ja ju nechcem stratiť je to fakt skvelé dievča len tá diaľka neviem či tie pocity vyplívajú z tej diaľky alebo čo....hrozne sa zožieram....ale ked som s nou je to niečo krásne vždy ked sa lúčime plačeme ako mále deti a všetko....a potom príde odluka na možno aj 2 mesiace....a takéto myšlienky.....neviem čo si mám o tom myslieť :/ zažili ste to už niekedy?.....
