Ahojte,
ak máte niekto podobné skúsenosti, poprosím o radu!
S priateľom sme spolu približne rok a pol, aj to s prestávkami, ktoré vznikli kvôli problémom typu žiarlivosť (z oboch strán, sme totižto rovnaké povahy). Tento náš problém sme už viac-menej dali do poriadku, posunuli sme sa ďalej, resp. pochopili, že sa ľúbime a nechceme/nepotrebujeme do vzťahu tretie osoby. Pár mesiacov už spolu bývame a možno niekto nepochopí, prečo tak skoro, ale mám pocit, že u nás nastala ponorková choroba, alebo ako to nazvať. Ponorková asi ani celkom nie, pretože príznaky sú, že na danú osobu už začínate mať averziu, ale ja by som bola s tým mojím najradšej stále. Samozrejme, že sem-tam príde aj chvíľa, kedy si nadávam, prečo som vlastne s ním, keď si ma ani neváži a začína mi na ňom vadiť všetko, čo urobí, čo povie. Potom len zatínam päste, žeby som niečo zlé nepovedala/neurobila. Problém je, že mám pocit, že priateľ ma už berie ako samozrejmosť. Prestal s akýmikoľvek pozornosťami, a pritom bol niekedy presný opak. Niekedy mám pocit, že ani nevníma, že ma má pri sebe a myslí na niečo iné. Je pravda, že má aj chvíle, keď ma vystíska, vybozká. Ale, keď taký nie je, tak začínam mať pocit, že už sa ma presýtil a vtedy začnem premýšľať a zisťujem, že ja som tá, čo sa viac snaží. Nikam nechodím, pretože on je najradšej, keď ma má pod dohľadom. Ani on nechodí bezomňa, len keď ide o robotu. Takže ísť niekam bez neho, nehrozí, lebo by bol len ďalší oheň na streche. Neviem ako sa pohnúť ďalej, vadí mi neskutočne to jeho správanie, keď ma dá sa povedať ignoruje. Vraví mi, že si mám nájsť nejaký koníček, čo ma baví. Ale problém je v tom, že najradšej by bol, keby som si našla niečo doma a nevytiahla päty z domu. A mňa nebavia stále dookola domáce práce. Viem, že aj to sa musí, ale on si to tak predstavuje, že prídem z roboty a upracem, operem, navarím a počkám na neho, kedy príde. Viem, že to je normálne, berem to, že o domácnosť sa treba starať, aj o neho. Ale nech mi potom nevyčíta, že nemám svoj koníček a často myslím len nato, či to je to čo chcem, to čo potrebujem. Veľa premýšľam, toho som si vedomá. Ale neviem, čo ďalej. :(
Ako ďalej? Má to zmysel?
Fleur-de-lis ďakujem Ti veľmi pekne :)
lolka8@centrum.sk
nie, práveže kniha. Tak ak chceš napíš na seba nejaký mail, a pošlem ti nejaké veci aj v slovenčine.
Fleur-de-lis, nie najlepšiu...ale ak je to len nejaký článok, tak sa dočítam. :)
lolka, akú máš angličtinu? Mám niečo, čo by si si možno rada prečítala.
lolka888 nie kazdy oslavuje valentina ale tak na narodeniny by si spomenut mohol. Ked bude mat nejaky sviatok kup mu kalendar a zaznac mu to tam, ked sa bude pytat ze co to je ze kalendar mu davas tak mu povedz ze aby nezabudal na udalosti :).
Prezyvka055 ja sa snažím :), ale keď si nespomenie ani na Valentína, je to normálne? Minulý rok zabudol aj na moje narodeniny. A pritom o sebe hovorí, aký je úžasný muž.
lolka888 no tak dospej :D co ti k tomu mozem povedat .. su mozno niektori "muzi" na take hry ale pre vacsinu to moc nie je to prave orechove, a nejake zaluby si najdi a na tej ziarlivosti popracujte obaja .. nie je to normalne.
No práve to, že som už dosť stará nato, žeby som riešila takéto banálnosti. Ja si to aj uvedomujem. Len mám pocit, že ja som ešte stále v tej fáze zaľúbenosti ako pubertiačka, zatiaľ čo on je už v inej fáze.
lolka888 no ma pravdu, mimochodom moji rodicia sa 30 rokov stretavaju po praci doma a nevymyslaju, niekto si pozera tv niekto cita knihu, navaria upracu. Neviem kolko mas rokov ale tie hry o balenie to je dobre ked mas tak 18 .. po 20tke to uz zacina byt nuda. Samozrejme ze ak mam partnera je samozrejme ze ho mam.
Sa mu nečudujem keď len za pc.sedíš a riadiš ponorku.
