Mali ste niekedy chut skocit?

Príspevok v téme: Mali ste niekedy chut skocit?
lynettka

Prosim nehnevajte sa na mna za tento prispevok.
Ale niekedy, ked vyjdem na balkon a som tam sama, tak sa naklonim cez zabradlie a mam chut skocit dole. Tak tam par minut stojim a pozeram dole a predstavujemsi ake by to bolo...oslobodzujuce. a potom sa nadychnem a idem radsej dnu.
Viete. Ja mam v podstate fajn. Zivot. Skola, kamaratky, doma su sice dake problemy ale ja doma skoro niesom. Naozaj som nevdacna. Ale posledne tyzdne som akosi bez radosti, nic ma nebavi, netesi, ludia ma otravuju, neviem sa usmiat.A to som byvala cisty zasnivany optimista, nechapem co sa stalo. Proste mi moj zivot pripada zbytocny a svet je zly. Co robievate vy aby ste sa zbavili takychto zlych myslienok?

LMarika

Nikdy som nemala chut skocit a nikdy v zivote som nemyslela na samovrazdu. Mala som uvery, dlzoby aj na kk - rakuskej, aj slovenskej, niekedy som fakt nevedela, ci vyjdem s peniazmi a raz som nevedela vyjst a vyriesila som to dalsim uverom, potom som si nasla pracu, kde o nejaku tu stovku viac zarobim, ale nikdy, nikdy som nemyslela na samovrazdu. Zvykla som niekedy navstivit jednu pani, ktora byvala na dvanastom poschodi, raz ma poprosila, ci by som jej pomohla zvesit bielizen z balkona, tak som to urobila a na chvilu som zastala, pozerala som sa v nemom uzase na mesto, ze aky je tam krasny vyhlad, bolo to tak vysoko a bolo tam tak krasne... Ale skocit by ma ani len nenapadlo, nech uz by som mala akekolvek problemy. Ak niekto ma sklony mysliet na samovrazdu, mysli na nu stale a ak niekto k tomu sklony nema, nemysli na nu nikdy a nemyslel by, keby mal akokolvek vazne problemy v zivote. Bud myslime na to, ako nase problemy vyriesit, alebo na razny koniec. Ja skor myslim na to, ako problemy vyriesit, ako sa s nimi a s tazkym zivotom popasovat. Ja som clovek, ktory rad bojuje a rad vitazi, ale kazdy je iny typ, tazko sa radi, ked sa nepozname, no otazka v nazve temy znela, ci mame chut skocit, tak ja za seba hovorim, ze nemam.

EMkaaa

Ludia potrebuju Boha :) neviem ci si veriaca alebo nie ale jedno je jasne - on by ti pomohol zahnat takrto myslienky :) dufam ze ho raz najdes

poradimtiti

Aj ja som tak niekedy parkrat pozeral a priblizovala sa mi zem, len keby som si bol isty, ze mame iba tento zivot a nic potom nebude, tak som tu uz davno neni. Len bohuzial som logickou uvahou dosiel k tomu, ze sme nemohli vzniknut iba tak. Ono ked si niekto naozaj uvedomi tie obrovske vzdialenosti medzi hviezdami, galaxiami, to rozlozenie hmoty a tu pravdepodobnost vzniku organickej hmoty vo vhodnych nahodnych podmienkach, tak mi to vobec nevychadza, takze asi tu pre nieco sme a ked sa dame odtialto prec, tak si to tu alebo inde budeme musiet zopakovat. Ja som sa rozhodol sa viezt v prude - inak je to lepsie, lebo ked po nicom netuzis, iba robis veci mechanicky, tak sa ti neviem preco dari. Ale to fakt nesmies ani v kutiku duse po nicom tuzit a najma nie po peniazoch a mysliet to naozaj uprimne. Ja som sa rozhodol, ze po mojej prirodzenej smrti poziadam to vyssie - asi Boh alebo take nieco, ci by ma nejako nemohol nechat zaniknut, ze nemam volu na existenciu. Niekedy mam chut ist robit nieco humanitarne do nejakej nebezpecnej oblasti, kde hrozi smrt, nech to privodim skor a nech to ma nejaky logicky zmysel.

Slobodna

Svet nie je gombička a život nie je ružový. Pre nikoho. Každý človek má svoje problémy, len niektorí sa s nimi vyrovnávajú potichu a niektorí ich potrebujú zo seba dostať von.
A čo robíme? Musíš si nájsť vlastné očisťovače duše od nánosov zla tohto sveta - zvieratá, prírodu, knihy a v neposlednom rade milovaného človeka, ktorý ťa zodvihne keď padneš, podporí, objíme a vtedy sa ti už nič nezdá až také zlé, čierne, či neriešiteľné.
A to, že ti je niekedy ťažko, napriek všetkému čo máš, neznamená, že si nevďačná. Dnešná doba je veľmi náročná, vyčerpáva. Každému je občas ťažko ale ak už prichádzajú čierne myšlienky, je to skutočne varovný signál niečo s tým začať robiť. Niekto to zvládne sám, niekto potrebuje pomoc. Každý sme iný, nie je hanba požiadať o pomoc. Lebo ako sa hovorí, ak o ňu nepožiadaš, nečuduj sa, že ti nik nepomôže, resp. opačne - pomôcť môžeme len tomu, kto o našu pomoc stojí a dokáže ju prijať.

Kýčera

Ak Ti chýba adrenalín a máš guráž,chceš to vyskúšať,skús bungee jumping,je to bezpečnejšie. Každý máme svoje dobré aj zlé dni,ver "oslobodzujúce by to určite NEBOLO". Rozmýšľaj,čo sa predtým stalo,kým si sa dopracovala k tejto melanchólii: Bola si chorá,niekto Ti ublížil,si vyčerpaná,...,ak nájdeš príčinu a odstániš ju,Tvoj stav sa zlepší. Postav sa pred zrkadlo a nahlas si hovor: "Som šťastná,zdravá,život ma baví,...",toto si vtĺkaj do hlavy niekoľkokrát denne a uvidíš slnko vychádzať. Môžeš poprostiť o pomoc aj anjelov na veštiareň.cz.

Razurčite

Mal som aj ťažké chvíle keď mi puklo srdce.....videl som syna odchádzať a vedel som že už ho možno neuvidím.Uffff nie teraz buďme optimisti.Nepotrebujem tbl.ani nič iné iba také svoje rituály praktizujem aj to je skôr na pripomenutie.

AlterEgo05

Ano, mela jsem chut, ale padem z naseho balkonu bych se akorat dostala na invalidni vozik, takze nic, i kdyz jednou jsem uz stala v okne a chtela skocit, ale situace stejna, takze jsem nakonec nikym nespatrena zlezla zpatky (bylo to v noci).
Myslenky jake popisujes jsem zacala mit na stredni, coz byl pocatek klinicke deprese a bipolarni poruchy, tak jsem zacala uzivat leky. Chvili sice trvalo, dokud se nasla spravna kombinace, ale ted to funguje.
Beres neco? (Myslim leky:)