Zdravím, mám depku, odchádzam s kamarátom do zahraničia za prácou. Neviem ako vydržím bez priateľky na takú dlhú dobu(tri mesiace) čo sa neuvidíme. Možnosť cez skype nieje lebo tu prácu ktorú budem robiť nebude s pc, bude na farme. Takže komunikovať budeme len cez fb alebo mailami. Neviem ako to bez nej vydržím, ja ju milujem, je to baba ktorú som dlho hľadal, skvelá, usmievavá, sympatická, cíti sa s ňou skvele, milujem ju a idem sa zblázniť z toho že nebudem s ňou tie mesiace a bojím sa aby si niekoho iného nenašla resp. niekto iný aby mi ju nezbalil lebo je peknučká aspoň pre mňa je. Budú ma mučiť myšlienky že ju balí niekto iný. Nebudem s ňou, nebudem cítiť jej vôňu, počuť jej hlas, vidieť jej krásne oči, jej úsmev, dotýkať sa jej, hladiť. Bože tak strašne mi je keď si to predstavím že budeme od seba oddelení. Ako aj teraz sme si doprali dni v týždni keď sme spolu neboli ale to nás len upevňovalo že sa o dva tri štyri dni uvidíme opäť a teraz. Budem musieť čakať tri mesiace až ju uvidím. A ktovie ako sa vyvinie situácia za tie tri mesiace a či nás to nerozdelí úplne navždy. Možno sa navzájom jeden druhému odsudzime a to ma desí lebo ja ju milujem a neviem či ešte niekedy v živote stretnem tak dobré a milé sympatické dievča. Dnes sú skoro všetky mrchy prahnúce po peniazoch a postavení ale ona je tá z dobrých. Milujem byť v jej prítombnosti a zrazu toto. Nemal som dlho prácu a tak odchádzam s kamošom ale ona tu zostáva lebo ide o prácu len pre chlapov a pre baby tam niet v tejoblasti práce. Ona si našla prácu na dohodu takže zostáva doma. Najradšej by som zostal s ňou ale keď niet roboty. Dočerta aj s takým systémom poj***ným.
Tí ktorí ste mali alebo máte takýto vynútený vzťah na diaľku proste že vás život donútil sa odlúčiť s milovanou osobou ako to zvládate? Tá sa takto existovať aj na diaľku? Vydrží to? Ja viem je to len na tých dvoch ale myslím či sa to dá vydržať duševne. Či to zvládnem po psychickej stránke. Neviem možno budem tak zle natom že urobím nejakú sprostosť a podvediem ju s nejakou tam babou z baru. Nechcem to urobiť ale keď som natom psychicky zle a mám také tie depkárske stavy tak robím niekedy somariny. Spijám sa, bijem sa a tak. A mám obavy či mi v stave opilosti nejaká nepomúti hlavu a nezbalí ma do postele. Ako to alebo ako ste to zvládali? Čo robiť aby som nezošalel z tých myšlienok? Dajte rady. Nebudem tu menovať kam idem, nechcem tu vyzrádzať. Je to jedno ale bude nás deliť dialka a nebude možné sa navštevovať veľmi aj keby chcela mohla by prísť ale... Sama asi nepríde ani by som jej to nedovolil pustiť ju samu do sveta cudzieho :-) Ja som tak naštvaný že som už naštvaný aj naňu. Som naštvaný nato že je, že mi pobláznila hlavu, najradšej by som zmlátil aj ju že je :-) Vážne teraz uvažujem že ona ma serie. Serie ma že ma tak obmedzuje v živote a som do nej. Prečo som ju musel stretnúť? Prečo sa mi páči? Doriti so všetkým... sakra.. srať nato, pi**s so všetkým,..
Čo robiť ľudia lebo ma je*ne :-)
Dík za prečítanie aj rady
Odlúčenie kvôli práci
Slavo tu je nieco pre teba :)
www.youtube.com
Tiez odporucam liecenie, protialkoholicke ak mas problem s alkoholom a potom nieco na zvladanie hnevu a agresie, neprides mi moc OK. Chudak dievca.
Mimochodom ked moja priatelka studovala chodila na 2-3 mesiace domov. Konkretne ja zijem a pracujem v nemecku a jej domov je juzna korea .. takze asi tak .. a nejako som nikdy nemal pocit ze sa z toho zblaznim. O nejakej nevere samozrejme nebola ani rec. Sme predsa obaja normalni ludia.
Ja viem ja viem ze som že píšem už ako chorobnemyselný človek ale keď ja ju mám rád. To čo som napísal som nemyslel doslovne. Jasné že by som jej neublížil veď takému stvoreniu sa ani nedá ublížiť. To som len zo seba dostal pocity. Ale dixit ty si nikdy nebol do nijakej baby tak bláznivo zaľúbený až ti z toho začalo šibať? Nehovor že nie? Veď láska je tá čo nám dáva energiu a preberá nás k životu. Ja keď som zamilovaný tak by som skákal, tancoval, spieval, pobehoval len tak po ulici, kričal a rozhadzoval predmety do vzduchu. Vyblázniť sa ako malé decko. Najradšej by som vyskočil z okna a letel ak by sa dalo. Letel a kričal na všetkých. Konečne viem čo je to byť skutočne zamilovaný. Doteraz čo som poznal babenky tak to bolo také vlažné ale toto čo teraz prežívam je láska. Tá láska s veľkým L. Milujem ju. No nepýtam sa tu na rady či mám navšíviť psychiatra ale ako to mám zvládnuť psychicky. Nechcem brať lieky. Tak prosím vyjadrite sa čo ste to zažili alebo niečo podobné zažívate.
dixit to je laska ako z filmu siedmy hriech s antoniom banderasom ktory bol do angeliny jolie v tom filme tak zamilovany az ju chcel zabit ked mu usla. Laska a nenavist ma k sebe velmi blizko
3 mesiace nie sú až tak veľa. a vidím, že máš o nej vysokú mienku, ak sa bojíš, že ťa tu bude zatiaľ podvádzať. inak ti odporúčam, aby si sa šiel liečiť, lebo to, čo píšeš ku koncu ("Ja som tak naštvaný že som už naštvaný aj naňu. Som naštvaný nato že je, že mi pobláznila hlavu, najradšej by som zmlátil aj ju že je :-) Vážne teraz uvažujem že ona ma serie. Serie ma že ma tak obmedzuje v živote a som do nej") je totálne choré
