Naozaj chcem zomriet

Príspevok v téme: Naozaj chcem zomriet
deadGirl

Mam rada moju rodinu a je mi luto ze im to musim spravit..ale ja uz naozaj nevladzem...Uz to trva prilis dlho , nenavidim sa, nenavidim svoj zivot, nic sa s tym neda spravit..jediny clovek ktoreho som milovala ma opustil, jedine stvorenia ktore ma lubili zomreli na ceste..uz nevidim ziaden zmysel a ziadne vychodisko..nenaviidm zivot a nenaVIDIM LUDI...nikdy im nebudem verit , chcem zomriet anic necitit..naozaj nic..ja uz nemozem..

trefe

Milujem ked sasovia co vsetko v zivote mali lahke a dostali vsetko co chceli a ich maximalny problem v zivote bolo, ze ich zena opustila idu hovorit o tom, ze nezabijaj sa, zivot ma zmysel a tak...

Viete co su horsie veci ako smrt, povedzte tie sracky, ze oplati sa zit tym ktorych bombarduju niekde v ukrajine,tych ktorym znicili ich dom, zabili rodinu a ostali sami, tych ktorych znasilnuju den aj noc ,tych ktori sa doslova zabijaju aby sa mohli len napit alebo najest, povedzte to tym co videli svojich blizkych zomierat pred vlastnymi ocami v bolestiach a prosili o smrt, tym co v zivote nic nemali ani rodinu a jedine co dostali bolo len viac bolesti, ti ktory nepoznaju nic ine iba bolest, ty ktory nemozu chodit a nikoho to nezaujima, ty ktorych telo je len utrpenie same choroby, ti, ktori su v legii na kokaine, lebo jedine co v zivote videli je smrt utrpenie a este viac smrti...rady blbeckov su na nezaplatenie, by ste si zasluzili zazit take chvile v zivote, kde si budete priat zomriet, kde budete doslova plakat, prosikat aby ste zomreli...

A pre toho co pisal na zaciatku, dokym mas kde byvat, mas co jest, mas zdravie a mas niekoho na kom ti zalezi, tak to ostatne si mozes zadovazit. Je zbytocne sa zabijat kvoli takym prkotinam, ved pockaj to zle este len pride, taketo detske somarinky su len zaciatok uzasneho kolobehu menom zivot.

terapeštevo

Odpoviem striktne - choď na youtube a hladaj videa a materialy o láske, radosti a pohode - nebudeš musieť hlúpo zomrieť - to robia niekedy aj viackrát iba slabosi a choromyselní...
Život je dar - kto si ho neváži - ani si ho nezaslúži...
Pozri si moju: osudovupomoc - mam taku stranku - to je tiež riešenie...
Ale smrť - nie je riešenie...
Ty b si mala dostať :
a/pár faciek
b/ dvakrát tolko faciek
c/ ísť a konzultovať s terapeutom
d/ zobrať po práci knihy a CD a učiť sa a učiť sa a učiť sa - lebo fakt... s vedomosťami o bytí si na 0
e/ Musíš si nájsť životný ciel - bez toho budeš vždy nešťastná...

na záver - keď niekomu preskočí aj tak sa zabije... hanba jemu aj jeho učiteľom, rodičom!

XoXa

Pozri... urobíš chybu. Ale keď chceš, škrtni to. Smrť na teba aj tak počká, načo sa z tohto života ponáhľať? Ale veď keď cítiš, že nastal tvoj čas...

...aj ked dosť pochybujem, vzhľadom na to, že tu píšeš a diskutuješ a tak, no...

...keby si po teba Smrť naozaj išla, bolo by to iba medzi tebou a ňou, na rečičky by nebol čas...

...tak tu nehraj formu a ŽI.

Zlato, jeb na ľudí.

A ži. Nie pre druhých, ale pre Život sám.

;-) V

knaja

Co je na 100% iste, tak urcite raz zomries. Preco mam taky pocit, ze tu na tomto portale o zdravi dava stale tuto temu niekto dookola??

MultiLevel

Pojest lieky je dostojna smrt? Hm..... :D nemyslim si.
Zabijat sa kvoli niekomu skutocne, skutocne nema zmysel. Myslis si, ze tomu chalanovi to bude luto? Prerusil vsetky kontakty s tebou, narozdiel od teba si zije svoj zivot dalej, takze aj keby si zomrela, jemu to moze byt suma fuk. Cize koniec koncov vobec nedosiahnes to, po com tuzis...
Skus porozmyslat, ci tento rozchod, ktory bol urcite bolestivy, ta nezasiahol viac ako bolo treba. Bola si prilis na neho naviazana, preto ta to takto polozilo....na jednej strane, chapem, ze strata milovanej osoby boli, ale nemozes dovolit, aby ta to takto polozilo. Nahovaras si, ze len ak sa k tebe vrati, vsetko bude v poriadku. Ale to je hlupost. Pokial nedokazes byt sama stastna, nemozes byt stastna ani po boku nejakeho cloveka. Fungovat to moze kratky cas, ale urcite nie dlhodobo. Svoje stastie by si si nemala zakladat na niekom inom, ale skor sama na sebe. Ved je tolko krasnych veci okolo nas, ktore ta mozu naplnat, tesit ta, robit ta stastnou. Ked som bola nejaky cas sama, bez partnera, vsetci okolo mna to riesili. No mne bolo aj napriek samote dobre :) nie kvoli nejakej pseudo slobode, volnemu casu, "zaebavackam" , alebo neviem kvoli comu, ale preto, ze som mohla kazdy den vstat z vlastnej postele, mohla som si dat kavu rano v zahrade na trave, prejst sa po prirode, dychat! Ked si uvedomis co vsetko mas a za cim vsetkym este mozes ist,nemas sancu zit v nejakom strachu, lutovani sa a nahovarat si, ze ked umries, tak vsetci budu stastni. Avsak, priznavam, aby clovek dokazal takto premyslat, chce to zdravu osobnost, zdravo sebavedomu...Takze musis v prvom rade poriesit svoj stav s odbornikom, pokial to sama nedokazes...

Prezyvka055

Preco maju vsetci kvazi samovrahovia spolucnu jednu vec a to ze sa chcu zabit absolutne neefektivnou a nespolahlivou medotou a to pozranim liekou?

anjelik *

No, keď v sebe radosť nemáš, treba vytvárať zásobníky radosti okolo seba a z nich potom čerpať. Také veveričkovské zásobičky. Len na ne podľa možnosti skús nezabudnúť, ako sa to bežne veveričkám deje. :o))
Tak ako prvé. Píšeš, že upratuješ a varíš, ale bez radosti, nie kvôli potešeniu z tvorenia jedla, ale preto, že musíš, aby, citujem, *nedrístali*. Tak vieš, pokiaľ by si bola schopná to jedlo*oduševniť* vlastnou radosťou, že niečo robíš, isto by chutilo lepšie, dedovi minimálne. Keď vy sa tam vzájomne utápate v slzách, generujete kolo seba veeeľmi nepríjemné prostredie, tak potom aspoň umývaj dlážky častejšie. No a opäť, rob to s pochopením a radosťou (s mopom tiež). Toto sa ti spätne vráti v dýchateľnejšom prostredí. Rodičia sú pod stresom, ja ich neospravedlňujem, len ti píšem, že sú detto tak slabí ako ty. Oni sa aspoň vyventilujú v práci. Ty si zavretá doma. Mala by si sa pokúšať nájsť si niečo, čo by ťa napĺňalo...aj keď len nejaká ručná práca, dopĺňaj tovar v Tescu, hocičo, kde by si aspoň niečo zarobila. Ak ti práve vlastné peniaze dajú pocit užitočnosti. Dedovi nevieš pomôcť žiť, ale vieš pre neho vytvoriť lepšie, dýchateľnejšie prostredie, tým, že ty budeš vyrovnanejšia. Keď tam kvílite obaja, no to asi neeee. :o) Chce to krok po kroku spieť k aspoň minimálnemu pokroku a odklonu tvojho myslenia od nežiadúcich predstáv o vlastnej zbytočnosti a trestu *božom* na druhých, že ťa nechápu. Mimochodom a čím ako ťa majú pochopiť??? Ľudia nie sú zrovna najbytrejšou rasou široko ďaleko, tak otvor aspoň ty svoju myseľ a drž sa toho, čo ti radím. A aj tí druhí. Úprimne, j*blých je tu viac než dosť, tak sa pokús takou nebyť. ;o))

Po smrti tela si mimo tela a čumíš jak trúba, ako ti z krku a úst vyťahujú nestrávený obsah žalúdka, hádžu to do kýbla, niečo padne na dlážku márnice, zriadenec p*čuje, do pitevnej správy napíše, zadusená. Všetci ostatní, už zomrelí, na teba s úctou pozerajú a tíško si šeptajú...Och, ako dôstojne to urobila. Mňa len sprostá škodovka zrazila, ale, prosím pekne, ju lacná párka z Lídla zahubila?!! Ach, má to niekto šťastie!! Takto krááásne zomrieť.:oP Keby mali oči, veru by aj plakali a mať zuby, škrípali by nimi, v nemej závisti, nad toľkou *inteligenciou*. ;o))

stryco.

Lutovat sa ti naozaj nepomoze, priatel sa k tebe nevrati, dalsi novy najskor nebude, asi sama aj vies preco. To ze si tak dlho bez prace, je pre vacsinu ludi utrpenie, ale vzdat sa je najjednoduchsie a najhorsie riesenie. Si mlada a zomriet urcite nechces, tak bojuj, skus psychologa, skus sa hybat, sportovat, proste skus aspon nieco. Vzdy lepsie ako preslapovat na mieste a lutovat sa.

bella21

deadGirl, píšeš, že máš depresie, ale nespomínala si, či sa na ne liečiš. Ak nie, tak určite odporúčam návštevu psychiatra + psychoterapie u psychológa. Dôležité je nájsť koreň Tvojho problému - a teda príčinu depresie. O tom tu tuším nepadlo zatiaľ ani slovo. Treba zistiť, čo bolo spúšťačom depresie u Teba. Rozchod s priateľom to nebol, keďže si depresie mala, už keď ste boli spolu. Myslím si, že ten aspoň trochu tušíš a ktovie ako dlho si ho nesieš v sebe. Tam treba začať. Ďalej tá sebanenávisť. Je to pre to, že máš depresie, nie si zamestnaná a nechal Ťa priateľ, alebo to takisto začalo oveľa skôr a toto všetko sú len následky?

Nenávidíš život, nenávidíš ľudí. Bolo to tak vždy? Nestalo sa Ti v minulosti niečo, prečo si začala všetkých nenávidieť a aj seba?

Možno je čas otvoriť trinástu komnatu Tvojej duše a povedať všetko, čo Ťa ťaží niekomu, kto by Ti to všetko pomohol správne spracovať. Nenávisť je nesprávne spracovanie. Vždy je však cesta späť. Je to klam, že už ostáva iba samovražda. Prajem Ti, aby si našla empatickú psychologičku, ktorej by si dôverovala, dokázala sa jej zdôveriť a tým si si dala šancu. Popýtaj sa po nejakej dobrej v okolí, kde bývaš, alebo aj tu na fóre. Určite aj psychiater/ička by vedeli niekoho odporučiť. Niekto tu radil regresnú terapiu, tú neodporúčam, pretože je nevedecká a hľadá príčiny problémov v domnelých minulých životoch.

Je dobre že si sa narodila. Možno tomu neuveríš, ale Ty si sa mala narodiť. Možno nedokážeš ľúbiť, pretože si doteraz nezažila ozajstnú lásku. Lásku nemôže dať ten, kto ju najprv neprijal. A naopak, ľahko rozdáva lásku ten, kto sa cíti milovaný a túži sa o prežívanú lásku deliť. Ty si schopná milovať, len máš zranené srdce. Tvoje srdce sa však dá vyliečiť, a to tak, že už sa nebudeš cítiť zbytočná, budeš vnímať svoju hodnotu, budeš schopná lásku prijímať i dávať, budeš prijímať iných ľudí takých akí sú a hlavne prijmeš seba takú aká si: budeš vidieť i svoje kladné stránky a nielen svoje negatíva. Porozmýšľaj nad tým, či by nestálo za to trochu za to zabojovať. Máš na to.