Keď som sa s ním zoznámila, mal niečo cez 100 kíl, ale keďže je to takmer dvojmetrový chlap, nejak sa tie kilá stratili.
Teraz má 130 a už to vážne nevyzerá dobre.
Tipovali by ste mu o 10 rokov viac, než v skutočnosti má.
Naznačovala som mu to jemne niekoľkokrát, ale on len si potľapkal brucho, usmial sa so slovami že bude musieť s tým niečo robiť.
Avšak keby sa dalo na záchod odviezť autom, tak by sa odviezol.
Fučí už po pár schodoch, keď má niekam vyjsť, nevládze sa zohnúť pri šnurovaní topánok, nevládze pri sexe.
Začína sa mi to hnusiť, som z toho nervózna, mám pocit, že chodím s ujom dedom :(
Navonok možno sa to vidí ako nejaká banalita, ale pre mňa prestáva byť atraktívny, a tu nejde len o jeho vzhľad, ale najmä o ten jeho prístup k tomu - má to skrátka totálne na háku.
Mám mu to rovno povedať, keďže naznačovanie zostalo nepochopené? Ako ho poznám, urazí sa.
Ale ja neviem, či ho takéhoto chcem.
Ako mu to mám povedať?
no, s takouto povahou, stravovacími návykmi, a aj inými návykmi (43 rokov a býva s mamou, navyše sa ňou nechá obskakovať... 100% by to očakával aj od teba, keby ste spolu začali bývať) asi veľmi ťažko... keby mu na tom aspoň trochu záležalo a sám by chcel dačo so sebou robiť, dalo by sa ho v tom podporiť a motivovať ho atď., povedať mu niečo o tom, aký je úžasný, ale ako bol ešte úžasnejší, keď mal o 30 kg menej :D ale takto... nemá prečo na sebe makať. ak by náhodou aj sám začal, zrejme by to jeho mama nepredýchala, bála by sa, že jej chúďa zomrie na podvýživu...
Nie, zatiaľ spolu nežijeme, on žije pri svojej matke, ktorá sa o neho priam ukážkovo stará a on tak aj vyzerá..Ani to radšej nejdem rozoberať :(
Tam sa neskutočne míňa na mäsá, šaláty, údeniny, bôčiky, slaniny, on je zvyknutý sa parádne napapať, kým mne stačí podstatne menej tohto a viac zeleninky.
Keby sme spúolu bývali, asi by čoskoro ušiel :)
Druhá vec je, že keďže má takmer 43, obskakovať ho nebudem. Sám pribral, sám by sa mal postarať aj o zhodenie a pripravovať si papkanie.
A áno, tiež som mu vravela, že ide aj o jeho zdravie (jeho otec bol podobný vzhľadom a zomrel na infarkt) tak by si to mal uvedomiť, ale on len prikývne a všetko je naďalej po starom.
Práve preto si to nejak začínam spájať aj s budúcnosťou, ktorá by ma s ním čakala, je ľahostajný voči sebe a veľmi pohodlný, veľa vecí povie a nespraví presne ako s tým schudnutím.
No..moje sklamanie je veľké.
Súhlasím s libertou. Aj jeden známy, čo má psa, tak keď mu prestal kontrolovať stravovanie, tak ten psík strašne pribral. Už je ako chodiaca salámka. Tvoj to má na saláme, tak je to niečo podobné:-)
Už keď si sa raz rozhodla pre to, že je to tvoj domáci miláčik, tak s tým sprav najprv niečo ty a nie on. On sa má akože namáhať?!
Keď dáš psovi mäsko, tak po ňom skočí.
Podobne reagujú aj iné zvieratká na svoje obľúbené jedlá.
Je to v prvom rade len a len tvoja chyba a nie jeho.
Sa uvedom:-)
ak spolu zijete, zmen mu jedalnicek. pravidelna strava, kazde 4 hodiny, odporucam aj delenu stravu, vela zeleniny, mensie porcie. zacni s niecim miernym, prechadzky, postupne pridavaj iny pohyb. vymysli spolocne pohybove aktivity. a ano, povedz mu to. to nie je len o vizazi, ale aj o jeho zdravi.
