Nekde - mozna to bylo i tady - jsem cetla, ze kdyz jednou vidis sebevrazdu jako reseni, uz se toho nezbavis, tech myslenek. Ziju s touhle nemoci uz nekolik let a porad jsem se jich nezbavila, i kdyz mam nekolik pokusu za sebou, beru antidepresiva i antipsychotika. Stejne mam pocit, ze otravuji a mozna je lepsi, ze mi zadni kamaradi nezustali, protoze bych alespon nikomu nechybela.
Nechci to udelat, mam na to sve duvody, ale jakoby me neco porad nutilo a rikalo mi: No tak, udelej to! Do people a favour...! A nekdy je hodne tezke odolat. Nevim, jestli chci zit nebo zemrit, vim jen, ze bych to udelat NEMELA, ale jako nemocnemu cloveku mi to prijde krute. Ta psychicka bolest je desiva. Nevim, co je "pak", ja verim, ze nic, ale prijde mi od lidi bolestive, ze vzdy chteji cloveka za kazdou cenu zachranit.
Jasne, muzete argumentovat, ze zivot je veliky dar, ale co kdyz to tak proste nevidim? A myslenky na suicidum me pronasleduji temer kazdy den?
Naveky myslenky na sebevrazdu? (BAP)
Vyskúšaj niečo nové, uvidíš, či to zaberie alebo nie, za pokus nič nedáš.
Čím viac sa budeš fokusovať na tie samovr. myšlienky, tak tým budú tie myšlienky silnejšie a budú ťa ovládať. Odosobni sa a ignoruj to, potom budeš riešiť niečo normálnejšie. Choď do prírody, kde niet nikoho a budeš sa cítiť oveľa lepšie.
AlterEgo05:.najdôležitejšia otázka je ako veľmi chcete zmeniť svoj súčasný stav a čo ste pre to ochotná urobiť?..alebo chcete "pozvoľna" dospieť až do momentu, keď svoj život samovraždou završite, lebo tam smerujete...antidepresíva a antipsychotiká, psychiatrické liečenia Vám nepomohli/nepomáhajú, to však neznamená, že cesta von nie je...len potrebujete zvoliť iný (správny) prístup.
Jednoduché, prirodzené riešenie Vášho stavu existuje, ale bude si to vyžadovať, aby ste urobila preto maximum, Vašu intenzívnu prácu "v sebe", aby ste čelila príčine (nevysporiadaným traumám - emóciám, do hĺbky akej potrebujete), ktoré Vám zapríčiňujú myšlienky na samovraždu....nebude to ľahké, ale nemáte žiadnu nevyliečiteľnú chorobu, Vaše "uzdravenie" máte iba vo svojich rukách, závisí iba od Vás a Vášho úsilia....
Ak sa rozhodnete pre zmenu a budete mať záujem, pokojne ma kontaktujte, budem Vám rada nápomocná.
AlterEgo05, násilné myšlienky na sebevraždu sú demonického pôvodu, nie je to z Tvojej hlavy. Prijala si ducha smrti a ten Ťa núti to urobiť. Musíš sa od neho oslobodiť, sám neodíde.
Podla mna by skupinova terapia s aktivnymi cinnostami mala pomoct. Tak aspon 3 mesiace. Ziadna rodina, ziadna skola, ziadna praca, ziadne stare prostredie. Niekde daleko v prirode. Bez kontaktov na stare prostredie. Skupina s muzmi i zenami i v roznych vekovych kategoriach.
AlterEgo, som rada, že si sa ozvala a že si to nevzdala, že ideš k psychiatričke a bojuješ ďalej.
BAP: Ano, problemem je sam zivot...
Ovsem jak muzete videt, pisu sem, tudiz ziju, neco se mi posralo - i kdyz, konec-koncu, to se mi sere uz nekolik let; absolutne nezvladam ty prechody nalad. Not at all.
Takze Mateji dekuji, ale jsem fyzicky v poradku, psychicky vite vsichni kde a jeste dnes letim k psychiatricce dat si trochu prekopat lecbu. Vim, zaslouzila bych do lecebny, ale tam mi taky nikdy na delsi dobu nepomohli.
Tedy naveky myslenky na sebevrazdu, ano... Vim to.
