Ahoj,
Som veľmi rozporuplný človek, čo by bolo na inú debatu, ale trápi ma jeden veľký životný problém.
Študujem vo veľkomeste pomerne ďaleko od rodiny a domova. Dlhé roky som túžila ísť študovať niekam preč a "niečo dokázať", ale teraz, keď mám tie príležitosti atď., uvedomila som si, že život vo veľkom meste a neustály hon za kariérnymi úspechmi nie je nič pre mňa. Štúdium ma veľmi baví, ale strácam motiváciu, pretože po škole tam nechcem ostať.
Nevadí mi manuálna práca, dokonca si občas predstavujem aké by to bolo pracovať, hoci aj v továrni alebo pekárni, to je fuk. Viem, že je to trošku na hlavu, ale tak to cítim už dlho. Jednoducho, potrebujem život kľudný, v blízkosti rodiny a priateľov, bez ruchu veľkomesta. Viem, že tu by to ružové určite nebolo, ale bez tej rodiny (máme veľmi dobré vzťahy doma) je to fakt ťažké.
Som na vážkach, raz je to lepšie raz horšie, ale keďže nie som ten typický priebojný ambiciózny typ, je to čoraz horšie.
Píšem s nádejou, že sa nájdu nejakí ľudia, ktorí si prežili/prežívajú niečo podobné a dokázali by ma možno i naplniť troškou optimizmu ako to zvládali/zvládajú.
Budem vďačná.
