Poproste prosím Boha so mnou, aby ma nechal zomrieť

Príspevok v téme: Poproste prosím Boha so mnou, aby ma nechal zomrieť
Uztonemacenu

Ahojte, spoločná modlitba má určite väčšiu silu. Prosím poproste Ho o to so mnou. Ja už neviem čo s mojím životom. Už dlho prežívam toto zúfalstvo a zabiť sa nemôžem lebo som bola presvedčená, že Boh a diabol existujú a viem, že sa dostanem do pekla, keď sa zabijem a to nechcem. Za iných okolností a podmienok v mojom živote, by som tu bola rada a bola by som tým, kým ma chce mať,pomáhala v Jeho pláne, ale ja to nedokážem.

Rodinné problémy sa mi mixujú so zdravotnými plus maturujem a mám pocit, že nezmaturujem. Celý deň som sa dnes učila SJ a aj tak som to nestihla, zajtra nemôžem ísť do školy. A to nehovorím o ďalších predmetoch. Ani minule som to nestihla a nešla som. Mám pocit, že mám málo času. A to nielen na maturitu, aj keď som jednotkárka, ale ja to proste nestíham. Ja nemám čas na seba. Vôbec. Žiadny voľný čas. Žiadny čas na podstatné veci v živote.

Prečo sme sa ako ľudia tak hrozne od seba odcudzili? Ved sme tu všetci na jednej lodi. Prečo si nevieme povedať "mám ťa rád" viac ako 1x za rok? Prečo sa nedokážeme objať, ked to hned zlepší náladu a deň? Len tak, nemyslím len rodinu, ale s hocikým, koho poznáme. Píšem "my", lebo ani ja to nedokážem, ale hnevá ma to.

Aj ked sa v srdciach máme radi, neprejavujeme si to. Prečo sa takto ochudobňujeme a ubližujeme si?

S ľudmi, kt. tak milujem, som si najviac odcudzená.

Poznám ich problémy a trápenia a viem, prečo sa chovajú, tak ako chovajú. Rada by som im pomohla, lebo viem, že sa trápia a neviem sa na to dívať. Ale sú príliš svojskí a odmeraní kvôli sklamaniam. Oni by však o moju pomoc ani nestáli. Ale ved ja neviem pomôcť ani sama sebe.

Mám pocit, že sa nedá nikomu veriť. Všetci, kt. som najviac milovala a kt. som najviac verila, ma zradili(okrem Boha, ktorý by ma tu asi rád ešte ponechal aj na 100 rokov).

Nezaslúžim si ani svoj život. Boh ho mal dať nejakému nenarodenému dieťaťu alebo proste niekomu, kto by ho vedel viac zúžitkovať a viac naplniť Jeho plán.

Ďakujem za Váš čas aj názor

sdklfjsdl

ak si mala dobre znamky a si u ucitelov zapisana ako zodpovedne dievca, tak aj keby si prisla na maturitu a nepovedala tam ani slovo, aj tak ti aspon nejaku znamku daju a zmaturujes.. a navyse je takmer iste ze na nieco si urcite spomenies, proste teraz len pod vplyvom stresu sa ti zda ze "nic nevies".
a myslim si ze tvoj hlavny aktualny problem je stres zo skusok a tie ostatne zdravotne a vztahove problemy si k tomu len tak martyrsky pripletas aby si sa este viac zdeptala a nasla tak ospravedlnenie preco sa uplne vzdat.
zacni sa sustredit na to co mas v najblizsom case dosiahnut a to je maturita, takze sa uc. dalsie veci budeme riesit potom, treba na to ist postupne a nie vsetko naraz. a nechci perfektne riesenia, perfektne vztahy kde sa budeme vsetci objimat a lubit, nic nie je dokonale a ani uplne zle, tak to nejak akceptuj a snaz sa o rovnovahu v zivote, hladaj skor take "rovnovazne riesenia" ktore ta ani nepripravia o nervy a sucasne prinesu zelane vysledky v aspon nejakej forme, netreba mat vsetko na 100% a dokonale.
V skratke - vzdaj sa uvazovania podla strategie "vsetko alebo nic", pretoze aj tam uprostred je vela dobrych a prijemnych veci.

NO2

Ak chceš byť šťastná, tak hlavne zisti, čo je pre teba podstatné. Škola to isto nebude, resp. len v tomto tvojom vývinovom štádiu...

poradkyna111

treba zacat zmenou seba,chcela by si menit veci okolo,ludi a to ze kto komu kedy povie mam ta rad...Zacni od seba,zmen to,zacni menit seba,svoj pohlad na skolu,maturitu,na ludi aj na zivot,lebo ked sa nezacnes menit a menit svoje myslenie a pohlad na zivot a svet,tak nikdy nebudes stastna...Ale nie kvoli maturite a ludom okolo,ale len kvoli sebe samej nebudes stastna

maturita

ja som sa ucil tak na 3-4-5 a zmaturoval som na prvy krat vsetko na 3jky...skoro nikdy som sa do skoly neucil a na maturu vobec..tak neviem co stresujes ked si jednotkarka

brainstorm.

Pomodlim sa za tvoju záchranu :) nezabudaj že si Božia princezná, posielam ti objatie! :)
Ty ale hadzes tiež všetkých do jedného vreca, tak na to davaj pozor, sme možno síce odcudzeni ale ja nemám problém objat človeka ktorý vidím že sa trápi aj keď neviem či o to stojí, alebo sa mu pokúsiť pomôcť, aj keď neviem či o to stojí..predsa aj snaha sa cení :P
Posledná vec, maturitou sa netrap, skola ozaj nie je všetko, určite nie si hlúpa, nejde o znamky a ani o väčšinu vedomosti pretože po mature ich viac nevyuzijes..ide o to získať všeobecny prehľad a ty určite nie si hlúpa takže sa netráp! Boh ta miluje :)

Uztonemacenu

rovinka: Ďakujem za povzbudenie, som rada, že to chápeš :) Je pravda, že sa v škole snažím, chcem sa totiž nejak vyslobodiť z tohto šialenstva, ale veľa učív nemám zvládnutých, mám pocit, že nič neviem.

Eiva: Ďakujem za radu, aj ked ja nedokážem len tak hovoriť s niekym o mojich problémoch. Takto anonymne je to iné, ale neverím príliš psychologičkám.

Prezyvka055: Vieš čo je hanba? Súdiť iného rozhodnutia a názory, ked si nikdy nežil jeho život. Neviem o akom bohu vravíš, lebo ked miluješ Boha, miluješ blízkych, to znamená pomáhaš im. To, že im ja momentálne neviem pomôcť, lebo neviem pomôcť ani sama sebe, neznamená, že by to iný veriaci neurobil. Trápi a hnevá ma, že im neviem pomôcť. Ok, máš právo si myslieť o mne čo chceš po tom mojom príspevku, ale nehádž všetkých do jedného vreca. Ja som sa o Jeho existencii presvedčila cez vieru v existenciu Jeho oponenta. Ja možno žijem momentálne v zúfalstve a robím chyby - čo nie je spôsobené Bohom, ale mnou a mojim životom.

Prečo by som za vierou v Boha len niečo skrývala? Aby som hrala divadlo pred ľudmi? A načo by to bolo dobré? Ved by som klamala sama seba, keby som v Neho v skutočnosti neverila a len to na iných hrala.

NO2

Také hodnoty ako škola nie sú skutočnými hodnotami. Teraz to vnímaš inak a ideš sa zabiť, ale je to preto, lebo si príliš zodpovedná. Nechaj to aspoň trochu aj na iných. Nech sú zodpovední za teba aj iní. Nemáš tridsať rokov.
Sa spamätaj.

Prezyvka055

Boh neexistuje, boh je len vyplodom ludi, ktory za neho skryvaju svoje zlyhanie. Niektori pokrocili do takeho levelu ze povysuju tuto imaginarnu bytost nad bytosti skutocne. Miesto toho aby konali dobro, lubili svojich blizkych sa klanaju k imaginarnej postave a podriaduju jej svoj zivot a spravanie. Je to hanba.

Eiva

Dievča, jedine čo ti možem odporučiť je jedna skvela žena ktora je zaroven aj psychologička a stretnutie s ňou bolo pre mna samu vynimočne keďže som niečo podobne zažila. Sama to asi nezvladneš obrať sa na pani Albertovu toto presne su situacie na ktore je ona ten najlepši lekar.