Nemyslela by som, že niekedy budem toto písať a je možné, že už tu bola/i založené podobné témy:
Ide o to, že už minimálne týždeň a viac mi mešká menzes (čo sa mi nikdy nestalo, aj keď som bola chorá tak prišiel taký všelijaký, ale aspoň dva dni), ale teraz nič,vôbec a prsia ma strašne bolia,takisto v podbrušku...čítala som, že sú to príznaky tehotenstva, dnes som to psychicky nevydržala (kedže ku gynekológovi môžem isť až zajtra), tak som si musela íšť kúpiť test- pozitívny je keď su zafarbené dve čiarky, ja som mala jednu silno a druhú slabo...
Len teraz to psychicky neviem zvládnuť, viem že je to ešte predčasné, ale mám 21 rokov, kopu plánov, takisto muž s ktorým by som čakala to dieťa, ani ja ani on nemáme financie, síce on má vysokú už skončenú, ale nezarába bohvieako a ledva sa vie postarať sám o seba a ešte akoby sám nedospel (niekedy sa správa detinsky), aj keď na druhej strane viem, že by sa na mňa určite nevykašlal a stál pri mne a snažil sa postarať o dieťa
Len je tu aj druhá vec, pred silvestrom som sa rozišla s bývalým, strašne som ho milovala, s ním som aj chcela mať dieťa, bývali sme spolu,žiaľ nedopadlo to dobre, veľa sme sa hádali a museli sme sa rozísť, rozchod sa ťahal dlho a celý čas pri mne stál tento chalan s ktorým sa bojím, že som tehotná, jemu som po Silvestri dala šancu, začali sme spolu chodiť, ale stále niekedy myslím na starý vzťah a nedokážem ho ľúbiť. Chodíme spolu v podstate už štvrtý mesiac, ale je to divný vzťah, zvláštny. A ani sex poslednú dobu bol dosť málo, kedže ja som nechcela, veľakrát som sa s ním aj rozprávala na rovinu,žeby to bolo možno lepšie ukončiť, no aj tak sa to nikdy neukončilo, lebo ja som sama, on je sám, ani neviem prečo.
Neviem akoby som mohla otehotnieť, keď som mala dosť aj problémy s mykozou posledné obdobie a vtedy sa ani sex nedá mať, ked to bolí, no vidíte, menštruácia nikde a bolesti prsníkov a krče v bruchu mám.
Pritom mám zápočtove obdobie, nemôžem sa sústrediť na učenie, nemôžem sa už tešiť na leto, keď som chcela ísť do zahraničia robiť....a stále rozmýšlam nad interupciou (aj ked to je unahlene), na jednej strane kedze mam cely zivot pred sebou a tolko moznosti, by to bola pre mna pristupna moznost, no na druhej strane nechcem a neviem ci dokazem zabiť dieťa, ktoré ma podľa môjho názoru už dušu a vybralo si ma, potom ma budú po celý život trápiť výčitky svedomia, ale neviem či je vhodné mať dieťa s niekým koho nedokážem dostatočne milovať :(
tží ma to hlavne psychicky
trápi ma to veľmi, pravda, že život je nevyspitateľný a keby nám neprináša do života rôzne prekážky a všetko by bolo podľa plánov, asi by sme sa nudili, ale ked sme na ceste rozhodnutia je to tiez velmi tazke
dakujem za kazdy komentar, viem že budu mozno aj negativne, ale snad to zvladnem pochopiť a prijať
