Vo všeobecnosti sa uznáva, že ak jeden z partnerov chce rodinu a druhý nie, nemá sa na toho druhého tlačiť, pretože rodina - svadba a dieťa by malo byť výsledkom rozhodnutia oboch. Netlačiť na partnera - tak by to malo byť správne, ale je správne ignorovať pocity a túžby toho čo to chce? Prečo má byť jeden rešpektovaný a druhý sa stiahnuť? Ide mi o ten nepomer, príde mi to nespravodlivé...Samozrejme v prípade, že obaja partneri majú harmonický vzťah a sú zabezpečení finančne a ani s bývaním nie je problém.
...iba moja malá dedukcia na večer. :)
Jeden z partnerov chce rodinu a druhý nie
lucibella223
kafe
ono sa to deje trochu inak. Obaja vo vzťahu hovoria, že chcú deti a zrazu jeden ich chce už teraz a druhý ešte nie. A co teď? Je to veľmi individuálne, na to neexistuje univerzálna odpoveď, dá sa to posudzovať len v konkrétnom páre. Či náhodov to neni zbrklé rozhodnutie a neni lepšie popracovať ešte na vhodnejších podmienkach (vlastný byt, dokončená škola a pod), či to neni vodenie za nos a partner len kecá, že deti chce ale v skutočnosti mu vyhovuje život bez detí a nechce ich ani náhodou...
kafe
neviem, kde si na takúto hlúposť prišla. Pokiaľ nechcem dieťa/svadbu, hľadám si partnera čo to vidí rovnako. To je celé. Ak sa pár rozchádza v takýchto základných veciach, majú ísť od seba. V tomto sa nedajú robiť kompromisy a čiastočné ústupky. Ak niekto prehliada, že partner hovorí - nechcem deti - a myslí si, šak časom to na neho príde.. neviem neviem. Ano môže to naňho časom prísť. Ale aj nemusí.
Keď som si ja hľadala chlapa, ak som videla v profile, že chce mať deti, okamžite ruky preč. Načo sa namotať a potom trápiť, keď máme tak diametrálne odlišné túžby. Plavec, nech si hľadá plavca, horolezec horalku :) a ten čo chce rodinu, rodinne založeného partnera. To je celý kumšt.
Ja dedukujem naopak že to harmonický vzťah nie je.
Ak vidíte svoju budúcnosť o pár rokov úplne odlišnú A píš si čo chceš.
Partner môže urobiť čokoľvek, môže odísť, stiahnuť sa, rešpektovať, čakať, milovať...ale musí sa rozhodnúť sám.
Všetko je to o očakávaniach a z nenaplnených očakávaní sa stávajú najväčšie sklamania.
Nerozumiem najskôr skoro žiadnej z otázok...v partnerstve totiž nejestvuje jeden alebo druhý, nejestvuje ,,ja,, a ,,ja,, ale ,,MY,,.
Treba sa vždy rozhodovať podľa seba a podľa toho čo človek cíti a ako to cíti. Neviem prečo táto dedukcia ale snáď som ti aspoň trošku poradil.
