Je naozaj ten pravý?

Príspevok v téme: Je naozaj ten pravý?
lenka232

Ahojte!

Tak najskôr som vôbec ani nevedela ako nazvať túto tému, lebo môj problém je rozsiahlejší a ja mám viac otázok ako len to, či je môj partner pre mňa ten pravý...to asi nevie nikto...

No hlavne ma zaujíma, či v každom vzťahu vždy vyprchá to krásne...je mi jasné, že prvých pár týždňov je to úplne cez ružové okuliare, no neskôr si aj tak myslím, teda usudzujem podľa seba, že tá zamilovanosť pretrváva...teda napríklad, že chcete byť so svojim partnerom čo najviac a ak nie ste, veľmi vám chýba...že robíte aj nemožné preňho, lebo tá láska robí činy za vás...a že aj keď ste od seba, tak sa snažíte byť spolu čo najviac v kontakte a povedať si nejaké milé slová...plánujete spolu atď...

No a teraz k môjmu problému...neviem či môj terajší priateľ je ten pravý..a dôvodom je práve to, že neviem či ho ešte vôbec milujem...a ako to vlastne začalo? Zbalila som ja jeho, pol roka som nevedela na čom som, ale stretávali sme sa..on mi to vysvetlil, že chcel dať tomu čas, aby sme sa rozhodli správne a tak...no ja som bola z neho hotová už po týždni..tak potom sme spolu začali oficiálne chodiť, no ja som z neho nikdy necítila lásku...a ja som mu jej dávala až nadbytok..tak ako na začiatok sa patrí...ale mne všetko to krásne chýbalo...stále som sa snažila, čakala, že to príde, ale nič...tak asi po roku som s tým začala vo svojej hlave bojovať, že musím sa odmilovať, lebo aj tak od neho nikdy nedostanem to, čo by som chcela..pozornosť, nehu, prekvapenia, že mi dá prednosť niekedy pred prácou a podobne....to píšem naozaj len v skratke..tak som s tým bojovala veľmi ťažko, ale na koniec sa mi podarilo, že sa už netrápim keď nie som s ním...no a kedy príde, vtedy príde, nevadí mi to..predtým som stále plakala, že si nenájde čas...a teraz už je to ok, vystačím si sama...no v tejto oblasti je to dobre, ale aj tak cítim, že sa cítim nenaplnená a nemám pri sebe takú polovičku, s ktorou by som sa úplne dopĺňala :(( ale zas neviem či to, čo ja chcem nie je moc detinské....lenže keď som už teraz v tomto štádiu, tak sa napríklad už neteším ani na milovanie s ním..predtým som sa len naňho pozrela a úplne som mala tak nádherný pocit, že áno, tohto človeka milujem a keď sa ma dotkol, že to bolo to najkrajšie čo môže byť....ale s tým ako sa ku mne správal odmerano, tak aj zo mňa to spravilo chladnú dušu....a čo sa týka teraz jeho, tak je to o niečo lepšie, ale malinko...pomôže mi keď sa dá..ale inak nič, jedine viem, že mi je verný a je ku mne vždy úprimný, preto som s ním...ale neviem či toto stačí do budúcna...nepohodneme sa ani na budúcom bývaní...ale to už odbočujem...

tak hlavná otázka je, že či môžem byť v tomto vzťahu šťastná...lebo viem, že je dobrý, všetko, ale nedostávala som od neho, čo som si želala...a tak isto teda už ani zo mňa to nejde, také to krásne, čo sa nedá ani vysvetliť...alebo to je v každom vzťahu??? že už dvaja spolu žijú len preto, lebo si na seba zvyknú? a ten druhý im až tak nechýba a nepotrebuje tak veľkú pozornosť a lásku???...aj keď no láska je asi relatívny pojem, ja som mala o tom svoje predstavy, ale partner to berie asi tak, že mi pomôže a podobne...:(( ale podľa mňa to nie je len o tom...čo si myslíte vy?? ďakujem...

lenka232

Bandolera ďakujem, super si to napísala..ja som to už dnes ukončila, tak dôležité je už len vydržať a nech už čas plynie...ale musím sa priznať, že cítim sa zatiaľ rovnako ako aj predtým...neviem či preto, že mi to nedochádza alebo preto, že aj tak predtým som s ním skoro vôbec nebola..takže asi to bude tak isto..trpela som tak či tak...

Bandolera

Lenka, hovoris, ze asi si narocna, a dodavas, ze nechces ist z kaluze do blata... Podla mna to su neni naroky co ta drzi v tomto tvojom ,,skvelom" vztahu, ale strach zo samoty... Ja viem, nikto nechce byt s tym pocitom ze nema po boku osobu na ktoru sa moze v tazkych chvilach spolahnut, ale si si ista ze ten tvoj by neuprednostnil radsej pracu pred tebou? Ved sama si to tu spominala... Takymto postojom k zivotu nebudes nikdy stastna, clovek musi so zivotom bojovat, aj ty by si mala zabojovat o svoje stastie! Musis si povedat ze ty si zasluzis nieco lepsie, lepsieho chlapa, s ktorym budes prezivat skutocnu , nie len travit cas s priatelom, ktory ti je verny ale to je asi vsetko, co ti dava, len istotu... A kde je napisane, ze pol roka ten racionalny clovek nestretne zenu ktora v nom prebudi tie pocity, ktore odneho ocakavas ty a on ta vymeni... To by nebolo ze z kaluze do blata, ale poriadne ladova sprcha... Dievca, nestracaj cas s niekym s kym nie si stastna, casom zistis, ze ten clovek si to vobec nevazil a ty si si len premarnila roky v nestastnom vztahu, len aby si s niekym bola... Ja som momentalne sama, a radsej budem takto aj niekolko rokov ako keby som mala zit v takomto vztahu... Nikam sa neponahlam, hladam toho praveho, verim ze raz to pride, preto sa nebojim ani samoty, aspon viem, ze sa viem o seba postarat sama a nepotrebujem k tomu ziadneho chlapa... Musis si uvedomit svoju cenu. Chlap si ta musi zasluzit ;-)

lenka232

ladyblack lenže ja nepotrebujem nejaké extra prejavy, ani kvety ani čoko či sladké reči...ale skôr, že budem vedieť, že vôbec niekoho mám, že ma nenechá doma plakať keď mi je najhoršie...alebo že by som videla ako mu na mne záleží...a o trochu viac času by nezaškodilo...to je ťažko písať keď to človek nezažije...jednoducho sa necítim, že mám partnera, že by ma hrial taký dobrý pocit na srdci aj keď mi je ťažko, že ano, veď mám tu svoju lásku, oporu a veď on ma rozosmeje...nič...a ani sme spolu nič poriadne nezažili...lebo nikam nechodíme...a keď mňa to už omrzelo, tak on nič nevymyslí a nenavrhne..a ak ja poviem, že mi to je jedno, aby som nebola zbytočne odkopom sklamaná, tak on, že tiež mu to je jedno a na koniec si vymyslí nejakú robotu...lebo neustúpi a neprekoná sa...a ja už tak isto..stačilo zo začiatku...je to škoda reči...

ladyblack

Je to jednoduche. Proste je taky, asi to patri k jeho povahe, ze nevie tu lasku celkom prejavit, je asi viac racionalnejsi, ked da casto prednost praci a pod. ale to neznamena ze ta nemiluje, skratka su aj taki ludia, co to takto ako ty prejavit nevedia. Bud sa s tym zmieris, zacnes ho brat taky aky je a nemat od neho privelke ocakavania, ze ti bude denno denne nosit kyticu ruzi s cokoladou a hovorit sladke reci, alebo to vzdas a budes si hladat niekoho, kto by ti v tomto viac vyhovoval. Skutocna laska znamena brat cloveka takeho aky je, aj so vsetkymi jeho chybami. Ked stale budes mysliet iba na to aky by mal ci mohol byt podla svojho vysnivaneho obrazu, stastna nebudes, ale to potom pri nikom, lebo kazdy bude mat nieco co ti bude prekazat alebo naopak chybat, a s tym sa treba vediet vyrovnat a az potom dokazes byt aj stastna a budes ho povazovat za toho praveho.

lenka232

Bandolera dobre píšeš, len keď ja si myslím, že už lepšieho ani nenájdem v dnešnej dobe, každý len podvádza a klame, neviem :( tohto sa bojím a ani neviem kde spoznať nových ľudí, všade stretávam dookola tie isté vymleté tváre :( a keď vidím aj moje kamarátky, ktoré sú staršie, majú aj cez 30 a stále samé, zúfalé, tak nechcem tak dopadnúť :( preto si myslím, že už nemám na výber...a asi som moc náročná, ja neviem..a nechcem ísť z kaluže do blata...

Bandolera

Preco silou mocou chces byt, a podla tvojich slov aj zostarnut, s clovekom s ktorym si neni stastna, dokonca si sa ho ,,naucila'' nemilovat? Vobec sa k sebe nehodite, kazdy z vas si pod pojmom laska predstavuje nieco ine... On na teba pri vymene nazorov nahuci, teba to rani, a on ti na to povie, ze si to mas vazit? Trosku zvlastne... Alebo idete von a on sa venuje kamaratom a teba ignoruje... Preco mu to dovolis? Cakas ze sa to zmeni? Pochybujem... Alebo ti vyhovuje ze ti svoju lasku dokazuje aspon tym, ze raz zacas ti s niecim pomoze? Tak to je slaby dvovod, aby si marnila svoje stastie pri niekom, kto si nevazi tvoju lasku... Nikdy si nerozmyslala nad tym, ze existuju aj ini chlapi? Taki, ktori vedia, ako sa ma k zene spravat aby mala pocit, ze je milovana? Ale je to len na tebe, ja osobne by som taky vztah ukocila cim skor. Vlastne moj prvy vztah som takto ukoncila... milovala som ho, mali sme kopec spolocnych zazitkov, ale tym ako sa ku mne vedel spravat a nedostavalo sa mi od neho, to co som si predstavovala, mala som pocit ze si ma nevazi ako by si mal, bolo lepsie ked si kazdy isiel svojou cestou... Tak drzim palce ;-)

leuska8

Viem presne ako sa citis a ake to je vediet ze s tym nedokazes nic urobit:( mohla by si mi dat nejaky kontakt kde by sme si mohli popisat?A ak by mala zaujem aj prispievatelka podo mnou...Lebo ja uz tiez neviem co dalej:(