Ahojte
Chcel by som sa na vas obratit s prosbou o pomoc, dufam ze ma nasmerujete "spravnou cestou"
Mam 16 rokov a..ja neviem
nedokazem sa chovat tak ako sa chovat chcem. moj stav mysle mi neumoznuje komunikovat s ostatnymi ludmi tak ako by som chcel
Zacalo to asi pred rokom. Zacal som emocne vychladat, hanbit sa za seba a dospelo to do stadia samotarstva. Mam problem nadviazat kontakt s inym clovekom alebo viest rozhovor, jednoducho to nedokazem. Citim sa stale tak isto, nedokazem opisat ci je to dobre alebo zle-niektorych ludi rozhadze ak dostanu zlu znamku v skole, inych ak nemozu ist na diskoteku ale mne je vlastne vsetko jedno. Neucim sa dobre (ale ani zle)-jednotky, dvojky, par trojok a jedna stvorka...
uz velmi dlho som neplakal, moj postoj ku "vsetkemu" sa da opisat slovom "nuz"
par krat som sa snazil byt ako ini ale nejde to
a este..nesmejem sa. pred cudzimi ludmi to nejde. dokazem sa len usmievat ale smiech dokazem mat len sam, s nikym inym to nejde. hanbim sa ked sa smejem
co dalej? neviem ci je to normalne, ci to je moja povaha a takyto budem navzdy alebo prechadzam nejakym obdobim a postupom casu sa to upravi..
dakujem za vsetky odpovede
/ak sa mozem zhodnotit-rad by som dostal nejake lieky ktore mi pomozu odburat zabrany a dodaju nieco co mi doteraz chybalo
p.s. rodicom nic hovorit neplanujem, tak prosim tuto moznost vypustite
