Predávkovanie Tisercinom?

akar

Mám už 49 rokov a čakám na smrť,neprichádza tak jej musím pomôcť prísť.Už ma to na tomto svete nebaví ďalej žiť,mám mániodepresiu a neviem sa z toho dostať už celé roky. Najlepšie by bolo zomrieť.

ži!

Ver mi, ak to skončíš, budeš to ľutovať. Môžeš si zabiť telo, ale seba = svoju dušu nie. Lebo dušu ti dal Boh a keď zomrieš, prídeš k Nemu. On ti potom ukáže, čo všetko dobré mal ešte pre teba pripravené, a koľkých ľudí si ty naopak pripravila o seba, lebo by si im pomohla. Bude ti to ľúto, ale už to nebudeš môcť vrátiť. Budeš kvôli tomu, že si sa zabila, trpieť viac, ako trpíš teraz na zemi. Lebo zabiť sa znamená povedať Bohu nie.

Rozmysli si to ešte. Si mladá, ak sa veci zrútili, je ešte dosť času na to, aby si ich začala budovať odznova. Škola sa dá urobiť neskôr (prípadne zopakovať ročník), kamarátov si môžeš nájsť nových a to takých opravdivých, čo nesklamú a rodina - rodinu akceptuj takú aká je, neskôr určite stretneš niekoho, pre koho budeš jedinou, ľúbeznou a milovanou a s ním si založíš svoju vlastnú rodinu. Budeš sa tešiť z lásky manžela a svojich detí. Nemôžeš teraz povedať, že toto sa ti neprihodí. Ale ak by si si vzala život, Boh by ti to ukázal a veľmi by ťa to mrzelo. Už teraz chodí po svete chlapec, ktorý je určený pre teba a pre ktorého si ty tá pravá. To zlé, čo si prežila v minulosti ti bráni vidieť a dúfať v to dobré, čo ťa čaká v budúcnosti. Daj si šancu. ŽI!

fridamz

Neberte tie lieky,myslím zabiť sa nimi, môže sa stať že vás zachránia a už nikdy nebudete taký ako predtým.
Ak máte zomrieť aj tak zomriete raz a možno stane sa niečo také pekné a dobré že tešiť sa budete zo života znova.Láska je najlepší liek.Nie tisercin.Horšie je keď stratí človek niekoho koho má rád navždy ale aj tak treba žiť.Venovať sa tomu čo má rád,mať priateľov správnych,miovať,a byť miovaný aj keď niekedy o tom len človek sníva.ako ja:)

Genezis99

Deny97 v zivote sa riadim heslo ze kazdy problem sa da riesit a vsetko ma svoje vychodisko. Skus veci zacat riesit zacni iecim jednoduchym a neboj sa vsetko krôčik po krôčiku sa postupne poddá.