Chcem sa zabiť

smrtka, ja veľmi dobre viem ako sa človek, čo túži zomrieť, cíti. A preto aj viem, že to v podstate nie je riešenie. Iba utekanie od problémov. Ktorí sa ti ale v tom momente zdá ako najlepšia alternatíva. Ale v skutočnosti nič nerieši.
Chápem, že sa cítiš ťahaná do priepasti a možno aj túžiš vidieť, čo sa nachádza na jej dne Hovorí sa, že až vtedy uvidíš v akom sra*be sa vlastne nachádzaš. No podľa mňa to nie je pravda. Všetko som uvedomila až spätne, keď som uvidela tú temnotu, v ktorej som žila... a aj bahnila. Možno ma za tie slová prekľaješ, ale keď som som naozaj hľadela z okraju priepasti a reálne uvažovala o konci, nikdy som s tým nebojovala. Nechávala som sa tými predstavami a myšlienkami unášať.
Napríklad môj prvý príspevok je úryvok z poviedky, ktorú som, najskôr písala ako denník v čase, keď som bojovala s túžbou zomrieť... ktorú som čiastočne prehrala. Vtedy som si myslela, že na plnej čiare.

a liečite sa na psychiatrii z depresie? ak nie, ešte ste nevyskúšali všetky možnosti...

Vy neviete ake je to nechciet zit, stratit uplne zmysel zivota, nemat ciel, nemat kamaratov, nemat sancu uspiet v zivote, nemat buducnost. Neviete co je to totalna depresia a nechut zit, neviete co je to neschopnost zdvihnut sa z postele lebo ste totalne psychicky na dne, netesi vas ani slnko ani spev vtakov, neviete co je to ked vas totalne nic nebavi, nikto vas nema rad, kazdy vam hadze polena pod nohy, kazdy na vas z vysoka serie. Ak ste nikdy neboli v takomto dusevnom stave nemozete vediet ako sa vtedy clovek citi. Aku velku chut ma zomriet a nebyt.

Dúfa, že si svoju špinu a poníženie zoberie so sebou do hrobu. Niekedy si spomína na temno zo svojej minulosti. Prináša späť myšlienky, ktoré si nepraje mať. Niečo bolo vzaté s jej hlbokého vnútra, tajomstvo, ktoré držala tak dlho zamknuté a pochované pred zrakom ostatných. Nikto ho nikdy neuvidí! Rany tak bezodné sa nikdy neukážu, nikdy nezmiznú. Zostanú tam ako pohyblivé obrázky v jej hlave, po roky a roky hrané. MYŠLIENKY VRAHA!!!