Nenaplnená láska

ano, mala som taku. dodnes lutujem, ze som mu to nikdy nedala najavo, ale vtedy som bola v takom dusevnom rozpolozeni, ze som nemohla inak. takze je to aj jeho vina, lebo mohol nieco spravit a nespravil, aj ked ja som bola tiez jeho tajna laska, teda on si myslel ze to neviem, ale jasne, vedela som to :D no a je to uz dost rokov a niekedy mi napadne, ktovie co teraz robi, ako sa ma, s kym zije, ci je stastny, ci ma deti... ako, keby sme boli spolu, mozno by sme sa rozisli aj po par mesiacoch, ved vlastne som ho vobec nepoznala, len tak velmi povrchne, ale tak cloveka to bude matat, ze co by bolo keby bolo... a stve ma to, ze su tu okolo mna schopni muzi, ktori mi vyhovuju po povahovej, intelektualnej a neviem akej stranke, aj sa mi dajme tomu pacia, ale neviem sa do nich tak zblaznit a chyba mi to, ten pocit bol super, ze presne, stacilo sa pozriet a sa cloveku rozbuchalo srdce, alebo motyle jak hovado, taky stasne zvlastny pocit, no ale to je blbe, keby len raz za zivot to malo byt, nie?

Každý si to vysvetlí po svojom. Je to len chytanie sa za slovíčka. Platonická láska nie je láska v pravom slova zmysle a ani nie tak vážna, aby sa človek musel pre ňu trápiť.

zle chápete pojem nenaplnená láska. Nenaplnená láska nieje tá v ktorej ste prežívali fyzično s inou osobou, teda že ste spolu chodili, bozkávali sa, milovali, držali za ruky, kupovali si darčeky, pomáhali navzájom, chodili na podujatia a výlety a pod. Tá ktorá však skončíla rozchodom. Lebo čo je to nenaplnená láska. Je to láska dvoch ľudí ktorí sa nezosobášili? Ktorí nesplodili dieťa? Ktorí spolu nezostárli?
nenaplnená láska je tá platonická láska. Je to láska k druhému človeku ktorý o tom však nemal ani poňatia že ho tajne milujete. Ktorému ste to nepovedali, nedali najavo, skrývali ste to pred ním, nedržali ste ho za ruky, nebozkávali ste sa s ním. Tomu sa hovorí nenaplnená láska. Láska ktorá sa navonok neprejavili lebo vám v tom niečo bránilo aby ste jej/jemu dali najavo že ju/jeho tajne ľúbite. Platonická láska o ktorej len snívate je vlastne nenaplnenou láskou. Nesplnila svoj účel. Len ste o danej osobe rojčili, snívali ale nikdy ste jej priamo nedali najavo ako ju ľúbite. Stala sa nenaplnenou.

fascinating, myslela som to, samozrejme, vo väčšej mierke. Ublížiť takým štýlom, že sa to nedá nijak ospravedlniť ako napríklad podviesť s niekým iným, fyzicky udrieť, slovne brutálne uraziť, oklamať v niečom podstatnom atď.

Obojstranný záujem je dôležitý a vyčkávať dobu je jednoducho hlúposť. Ak som aj niekoho milovala najviac na svete, ale už je to minulosť, tak na všetko pekné spomínať môžem, bola to skúsenosť, ale určite sa kvôli tomu neuzavriem do seba a nebudem si hovoriť, že už nikdy nikoho tak milovať nebudem. To by zo mňa hovoril len strach zo sklamania, no radšej sa sklamať, než sa vzťahom brániť, celý život nič nezažiť a utápať sa v myšlienkach na človeka, ktorý ma zranil. Malo to tak byť, patril do tej časti môjho života, niečo ma naučiť, mala som skúsenosť a teraz prišiel niekto iný, kto možno bude tiež len časť života alebo už do konca života. Závisí od toho, ako sa k sebe hodíme a ako sa k nášmu vzťahu postavíme.

Idylka a Moireal- súhlasím, avšak optika nie je len čierno-biela. Ak si myslíte, že pravá láska je len s tým, kto nám nikdy neublíži, tak potom asi "pravú lásku" nikdy nenájdete. Pretože ublíži vám každý a tento fakt nehovorí nič o prítomnosti či absencii lásky, ale o duševnej úrovni človeka, o tom, že všetci sme len ľudia, všetci sme boli nejako vychovaní, pochádzame z nejakého prostredia a všetci si niečo so sebou nesieme, každý sme svojim spôsobom poznačení. Láskou, ktorá nebolí, vie milovať iba človek, čo má všetko v sebe vyliečené, zdravé a je na vysokej spirituálnej úrovni.
Ja mám skôr takú skúsenosť, že láska samotná naozaj nebolí, bolia len tie naše zranenia, komplexy, mylné presvedčenia a láska vytvára prostredie, kde sa všetko toto vynára a môže sa liečiť. Preto sa hovorí, že láska bolí, ale keď sa pozriete hlbšie, zistíte, že to tak nie je, láska vytvára najideálnejšie podmienky na duchovný rast, nikde inde tak nerastieme ako vo vzťahoch, a rast je to, čo bolí, nie láska.
Samozrejme, nesnažím sa teraz povedať, aby ste zostali vo vzťahu kde sa trápite a druhý vám opakovane ubližuje, to si človek naozaj len blokuje možnosť spoznať niekoho lepšieho. Snažím sa len povedať, že sa treba pozrieť aj na to, prečo ubližuje, naozaj to nemusí byť len preto, že nemiluje, ale len preto, že na súčasnej úrovni to inak nevie.A vo vzťahu, kde z nejakého dôvodu trpíte, sa treba pozrieť aj na to, čo sa ten človek naučí, ak zostanete, a čo, ak odídete a podľa toho sa rozhodnúť.

lol imho je to stale zamilovanost niekedy slabsia silnejsia a zalezi na Tom co na Tom druhom vidime ci je to skor emocne teda ze sa jedna o peknu rostenku ktora sa vie pekne usmiat a je mila alebo o niekoho koho si cenime pre intelektualne vlastnosti ale nemyslim si e 1 druh lasky je nadradeny inemu ... proste je to ten isty pocit...

Moireal. Ked to vies od seba navzajom odlisit, ako potom vnimas co je laska, co zamilovanost, pripadne posadnutost? Dakujem ak mi to priblizis

idylka, suhlas. Mna ked uz raz niekto sklame a nastve, o laske uz nemoze byt ani reci. Mozno je to tym, ze fyzicno u mna nehra az tak tu rolu ako u inych, ktori noci nespavaju a neviem co. Mne sa takyto druh lasky vzdy vyhol. Z druhej strany tam samozrejme vzdy fyzicno bolo ale u mna nie. Laska je pre mna nieco celkom ine a dokazem ju odlisit od zamilovanosti, pripadne posadnutosti.

Čo je to nenaplnená láska? Je to len ilúzia, nenásytné ego, chuť dosiahnuť niečo nedosažiteľné.

Aj ja som si tým prešla. Myslela som si, že ho milujem, a občas si na neho aj spomeniem. Niekedy sme sa dokázali rozprávať aj 8 hodín vkuse a stále bolo o čom, no on o mňa nestál. Vtedy som to nechápala, ale s odstupom času som všetkému porozumela. Mal ma rád, no nemiloval ma a ani ja jeho. On to vnútri v sebe musel cítiť, že to nie je z mojej strany tá pravá láska, aj keď som mu tvrdila opak, lebo som tejto ilúzii uverila. Preto sme nikdy netvorili pár. Mohli by z nás byť dobrí kamaráti súrodeneckým spôsobom, ale inak si nie sme súdení...

Pravá láska je obojstranná a nebolí. Ak mi raz niekto ublíži, tak v ten deň u mňa končí. Ľudia, ktorí stagnujú v minulosti, si blokujú cestu nájsť spriaznenú dušu.

fascinating...presne takto isto niekoho aj ja milujem