Myslienky

Príspevok v téme: Myslienky
Siah

Prave rozmyslam nad tym preco sme ludia stale nespokojni, stale nieco hladame, hlavne city/lasku. Preco mame tuto potrebu, a hlavne to vyzera ze kazdy ma ohladne citov nejaku dilemu a vzdy sa nieco riesi. Ja viem ze sa na tym ucime a rozvijame, ale k comu?? Preco ak nieco hladame, nemozeme to proste najst a byt spokojni?

Taktiez zacinam mam pocit ze uvedomenie si veci nie je az taka vyhra. Potom clovek len viac a viac rozmysla nad vsetkym.

creature

Ale teraz tak vecnejsie. Ludia nie su vsetci rovnako stale nespokojni. Zalezi na cloveku co chce a jeho moznostiach to dosiahnut. Raz som cital taky vyskum kde pisali ze na nejakom ostrove ziju bohaci a neprilis majetni domorodci im tam sluzia, upratuju apod. Skumalo sa kto je stastnejsi. Cuduj sa svete boli to domorodci. Pretoze neaspirovali na to co mali ti bohaci, stacilo im to co maju. Akonahle by zacali aspirovat na to co maju ti bohaci uz by boli v strese. Bohaci naproti tomu riesili stale volaco a hlavne peniaze. Nenachadzali pokoj.
To ze sa popritom ucime ma opat viest k tomu aby sme boli spokojnejsi pretoze nauceni si to uz budeme vediet v zivote vraj lepsie zariadit. Ale v tom je kamen urazu. Zalezi co sa vlastne clovek uci, ci to ma zmysel, ci by sa nemal ucit nieco ine, alebo nejak inak.

creature

Tvrdim ze mozno. Mozno je ludske vedomie tragicky preslap v evolucii. Az moc si uvedomujeme sami seba. Zijeme v iluzii ze nam nase pocity a zmyslove skusenosti dodali jedinecnost. Mame naprogramovanu pevnu istotu ze sme niekto, ale v skutocnosti nie sme. Sme len naprogramovani na zivot a to co povazujeme za dolezite, cela ta drama a maskarada okolo zivota je len zmes domnienok a tupej vole. Cely zivot, spomienky, nenavist, laska, radost, bolest, vsetko co povazujeme za dolezite, alebo jedinecne je len sen uzamknuty v nasich hlavach. Sen o tom ze sme niekto. Mozno sme len naprogramovani zit, je to biologicky podmienene a vsetko to ostatne co si myslime o nas a nasich zivotoch, to uz si len my sami nejak vo svojich hlavach vykonstruujeme kazdy podla svojich zazitych skusenosti, inteligencie a predstavivosti. Casto o sebe radi uvazujeme ako o racionalnych, ked pritom povacsinou sa aj tak riadime pudmi, emociami.
Ale ako pisem, mozno

Delete 2

,,Nevedomosť je bránou ku šťastiu,,

A na to ostatné poznáš odpoveď...človek je v prvom rade spoločenský tvor a spoločnosť potrebuje, inak sa cíti izolovane a umiera. k čomu sa rozvíjame? Na to ti bohužiaľ neodpoviem, pretože by si vedela priveľa. Napíšem ti však, že odjakživa tu existuje tzv. vláda pár mocných, ktorí diktujú ako sa bude spoločnosť správať a nastavujú nám návody. Sme otrokmi v tomto svete takže akýkoľvek rozvoj je len a len pre nás, ak umrieme tak to čo vieme odíde spolu s nami :)