Zdravým mam užasného 6 mesačného synčeka a mam aj skvelého manžela problem je v tom že v manželom sme rozdielny ako dva protipoly ..a uz pol roka sme každy den spolu je nezamestnany ale robi si vodičaky aj prislup prace je este to vychadza tak na dva mesiace a bude mat pracu no len teraz je ufrlany stale sa mu nepaci nieco ...mozno je to tym ze sa nudi pol roka je doma ..a on robi take veci co ma rozculuje pred tym ako sme mali syna sme sa skoro nehadali vedeli sme sa dohodnu ale teraz je akisi protivny a mozno aj ja ..rano nevie ze ma syna ..aj ked sme spolu doma tak sa nestalo ze by rano vstal spal a spal a ked som ho zobudla aby bol pri nom tak on spi ..az o 9 - 10 vie ze ma syna a to podotikam ze vzikne do 3 rana hrat hry na pc .na druhej strane ked bol malicky mensi a pocul ho plakat odisiel od hry a prisiel mu dat jest a nechal mna spat ale to bolo malokedy na niekedy sa snazi ale boli casi ked sa snazil viac ....ked mu dam maleho postrazit a varim tak chodi s nim do kuchyne a caka kym uz budem hotova aby sa hral mame velmi dobre dietatko ...ani vnoci sa budi raz lebo vobec ...neviem ale moj muz strasne chcel dieta a uz dlho ma prosil aby sme ho mali a teraz ked ho mame tak sa mu nevenuje ako by mal ako pohraju sa posantia ale ked som minule mu vysvetlovala ze 5 mesacne dieta sa nejasi tak ze ho prevracia hore dolu hlavou ako robi to jemne a malemu sa to paci ale nepaci sa mi lebo predca neni to este pekvna lepka on ma mladsich bratov o 10 rokov a im robili ine veci ..no tak co sa moze stat ...mal by manipulovat s dietatkom jemne ale on je hrr ..niekedy a niekedy je taky spomaleny ...a este je taky no ja nevie prote ma zacal rozculovat na nom take veci o ktorych som vedela ze je taky ako sa nam narodilo dieta a teraz zacinam mat nanho navavaly hnevu vsetkym bucham kricim a nadavam mu a neviem sa kontorlovat ani pred nasim synom a ked sa vykricim tak mi je to luto ..posledne dva dni su strasne ,...nechcem prist o manzela milujem ho ale ma strasne rozculuje ...pred tym ma to tak nerozhadalo ked aj nieco vyviedol ...neviem ako mam obmedzit tie navaly hnevu chclea by som som pracovat na sebe myslite ze to moze byt poporodna depresia ale dietatko mam skvele fakt neviem co je prebdena noc ...bolievalo ho brusko vtedy to boho horsie ale doma mam krasneho smeja ktoremu rozumiem viem co potrebuje a tak je dobry ale neviem si to dat do poriadku s manzelom no hlavne so soebou nechcem mat navaly hnevu nanho lebo nam to ublizuje ..on sa neciti ako chlap potom lebo tie slova ktore mu hovorim tak a on proste ma provokuje normalne sa smial ked som mala taky naval hnevu ...a mna to viac hnalo k vedsej zurivosti a placu ..neviem .fakt neviem a dneska rano ma po prvy krat po scene sa rozbehol ku mne a iba strcil do mna nebolo to nic silne ale predca ideme na vyssi level ...proste neviem ci to moze byt ta depresia poporodna alebo je to ze nemame byt spolu alebo to bude tym ze ked bude praca bude to lepsie ...poradte akou cestou mam ist ...dakujem za radi ...nechcem aby maly videl ako jeho mame zuri na otca ...chcem si vazit to co mam ale neviem sa kontolovat prosim poradte
Navaly hnevu
To mi pride ako z filmu Gone girl :D Pori si ked nepoznas :D
ale ved si predsa clovek, je toho teraz na teba vela, navaly hormonov, novych emocii, vycerpania, nevyspania sa, stereotyp, ztrata socialnych kontaktov, starost o dieta 24 hodin denne, nediv sa, ked ti vytecu obcas nervy, je to uplne normalne, ak to nie je stale. mas pravo si poplakat, rozculit sa, su to normalne emocie ludske, nie si predsa budhisticky mnich, co cele dni len medituje a snazi sa byt maximalne v pokoji a potom ho nic nerozhodi, takyto zivot nevedieme , hlavne my matky. Treba sa naucit si len nerobit z toho tazku hlavu, nestoji to zato. zver babatko muzovi, vypadni niekam vzdy, ked sa da, ked mas potrebu, do lesa, alebo zabhat si , s kamoskami von, na kozmetiku, kadernicke, treba si dat od tychto povinnosti aspon obcas pauzu a vypnut, mat cas len sama pre seba, robit to pravidelne, uvidis, ze potom budes nato pozerat inak.
ahoj všetko je tak ako ma byť ďakujem za rady ale tak som si myslela je to poporodna depresia takže taketo veci sa stavajú ale rieši sa to
čo mi tak spontánne napadá, poznám viacero mužov, čo majú radi deti a tešili sa na ne, ale s bábätkom to proste nevedeli. Keď ich deti troška podrástli, že tam bola spätná reakcia, mohli sa zahrať a tak, vtedy sa im venovali viac. Prosto s tým malým nevedeli čo robiť. Pre niekoho je to zvláštne a možno nepochopiteľné, ale každý sme iný :)
Ďalej, je to neľahká situácia, byť nakope denne. Tvojho muža možno tiež znechucuje, že nemá prácu. Aspoň ja napríklad som mala tiež horšiu náladu keď som bola bez práce. Síce som sa nenudila, ale prosto ovplyvňovalo ma to negatívne.
A tiež je problém, že ženy majú tendenciu vnímať muža ako dieťa a kontrolovať čo robí a či pomáha a keď nie, tak ho "potrestajú".
Podľa mňa by pomohlo určiť si kto má čo na starosti keď ste teraz spolu doma ale nebrať prácu toho druhého ako samozrejmosť.
Keď si ccheš ráno pospať, tak popros deň rped tým muža, či sa nepostará o baby ráno, aby si to naplánoval... A potom daj najavo radosť, že ti takto pomohol. Muž je väčšinou nastavený tak, že má preňho význam vynaložiť na niečo energiu len ak vidí, že to malo význam, že to naozaj niekomu pomohlo. Tým, že vyjadríš radosť z toho, že ti pomohol, bude vedieť, že sa to oplatilo. Ak to budeš brať len ako samozrejmosť že si splnil povinnosť a ešte budeš mať pocit, že "no veď aspoň raz za čas sa mu trocha povenoval" alebo "narobil popri tom neporiadok, všetko robil aj tak zle..." a podobne, to ho odradí od toho, aby to robieval.
Každého motivuje keď vidíme, že to druhému pomohlo a nie keď nás stále za niečo drbú, že to nerobíme dosť dobre, dosť často alebo podobne...
Ako písal anjelik, treba sa naučiť prijímať slabosti tých druhých a radšej sa sústrediť na to pekné a tešiť sa z každej maličkosti.
Človek si zvykne uvedomiť čo mal až keď to stratí... Cielene si pripomínaj čo je pre teba dôležitejšie, čo máš ...
Ja som mala obdobie, keď som si všímala len to nedokonalé a potom neskôr som nevedela pochopiť ako som si nevšimla toľko tých pekných vecí čo robil. Musela som zmeniť svoj postoj, naučiť sa čo rýchlo pustiť z hlavy a čo si pripomenúť, a tak... Nebolo to vždy ľahké ale odmenou je muž, čo toho pre mňa robí stále viac, pretože ho motivuje to, že ho prijímam takého aký je, a že veci čo pre mňa robí nie sú samozrejmosťou ale sa z nich teším ako z darov :)
Občas sa naštvem, jasné, ale proste dá sa naučiť zvládať ten hnev, nespokojnosť, podráždenosť... Dá sa naučiť lepšiemu prístupu. Je to vlastne taká celoživotná cesta :)
Milá Lulu, tak akou cestou by si teda mala ísť? :o)
Najstručnejšie povedané, cestou chápania. Ľudské vzťahy sú takými trenažérmi. Presne takými, na akých sa tvoj manžel učí v autoškole jazdiť. Kde skúša, ako stlačiť pedále, ako sa vyhnúť zrážke, ako zareagovať. To isté sa učíš aj ty sama. Učíš sa tolerancii k vnútornému svetu svojho manžela, učíš sa zladiť svoj vlastný svet s jeho, obohacovať sa jeho poznaním. Teda tak nejak by to malo byť. :o))
Ty ale popisuješ veľmi bežnú realitu vzťahu, kde sa *láska* postupne mení na boj kto z koho, mení sa na otrávenosť, nechutné správanie, vrieskanie, následný plač, poprípade bitky a násilie. Potom sebaľútosť, rezervovanosť, ignorácia. Žiadosť o rozvod, delenie majetku, boj o pozornosť detí. Otravovanie priateliek, domáhanie sa rád. :o)
Ty si vykročila práve touto cestou, lebo ťa nikto neučil, že svoje správanie, svoje prejavy je možné aj kontrolovať. Že nemusíš reagovať, že máš sama v sebe budovať pochopenie a to ti dá silu a nebudeš si ju vynucovať od manžela, ktorý je rovnaký ako ty, robí to, len inak. :o)
Začala si tak pekne, úžasné dieťa, dokonalý manžel. A kto je potom ten, čo doj*ebáva takúto idylku?:oP Nie si to náhodou ty sama, lebo ťa ani len nenapadne sa ovládať, nereagovať ako trúba na všetko? Tak potom asi by tvoja cesta mala byť cestou sebaovládania, keď sa budeš snažiť ešte sekundu pred tým, ako vyletíš na muža, sa zamyslieť, je toto to, čo naozaj chcem? Som takáto? Alebo som normálna, milujúca žena, chápajúca slabosť druhého a aj svoju a chcem mu dať lásku a nie svoje nezvládnuté prejavy. :o)
