Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Manzelstvo

Príspevok v téme: Manzelstvo
rampa

Ahojte, ja uz neviem ako sa mam posunut, ako vyriesit moj dlhodoby problem. Psycholog mi radi odist,ale ja mam muza stale rada,ale je pravda, ze ma to manzelstvo nenaplna. Sme spolu 13 rokov. On stale pracuje, buduje karieru,rast. Ja tiez pracujem, po príchode domov sa starám o domacnost,syna. Ked nic neriesim je dobre, napise mi ked je na sluzobke,ze ma lubi,ale prezila som si strasne vela a stale som v tom, ze to nie je uprimne. Staci mu povedat, to co mu nie je po chuti a je odporny. Mna uz takyto zivot nebaví,ale na druhej strane je to strasne tazké odist od neho. Citim sa velmi sklamana, prezila som si smutné mesiace, pre jeho ponizovanie. Ja uz neviem co mam cakat a stale cakam co on a aby som sa rozhodla. Ale staci, ked citi, ze ho mam na ,,haku,, zacne sa trochu snazit a pri akejkolvek mojej vycitke, je odporny. Napr,. preco mi neodpises na sms,ked ti pisem, ze mi je smutno, povazuje za vycitku, preco mi nezavolas.. - vycitka, preco musis pracovat do noci kazdy den - vycitka. Ale pre mna su to také normalne veci. citim sa dost hlupo, pretoze som viac nestastna ako stastná, ale on ma taku povahu,ale ja naozaj s nim travim ani nie víkend,pretoze stale je zahlteny pracou pri pc a ja sa citim stale sama. Synator uz nie je male dieta a buduje si taky svoj svet a nepojde predsa s maminou, kam ona povie... je mi to vsetko luto. Som strasne smutna. Chcela by som zivot po boku chlapa, co by si vazil iste veci ale urobi clovek dobre? stojí za to rozvod? viem, mame za sebou minulost, ktorú som odpustila,ale bojím sa, ze sa to vráti a mna to zasa velmi zraní...neverím mu a neviem ako s tym bojovat..

rampa

vela rokov sa snazim o zachranu, trva to dlhe 3 roky, raz je dobre a raz zle. Je vela tyzdnov, mesiacov, co je to uz na spadnutie, mam pol roka v hlave rozvod a on sa tiez tomu nebrani,lebo sloboda by mu vyhovovala,ale teraz ma tiez slobodu, chodí si domov kedy chce,vsetko zvaluje na pracu, ze musí makat v praci. Bola tam nevera z jeho strany,mihnutim oka odisiel k milenke ale odpustila som a nechcela som sa k tomu vracat. Z tých troch rokov mozem povedat, ze som bola naozaj stastná asi 7 mesiacov a znovu prisla nevera.Robila som maximum,aj ked si myslim, ze v tom nie je nikto a mozno sa aj snazi niekedy,ze ma ma rad,ale ja mam nejako v hlave zablokované, ze mu neverím a stale dookola si davam ruzove okuliare,ze to bude dobre. Fakt sa snazim aby to bolo ok,len ked si poviem nazor,uz je hadka a ponizovanie z jeho strany... mam pocit,ze nic nezabera.snazila som sa aj s hnevom ale aj s dobrotou nieco zmenit,ale vzdy sa to vráti a ja som sklamaná,lebo necitim ziadnu podporu.
Precitala som mnoho knih ale rada si precitam aj dalsiu. moj mail: ozogarova@centrum.sk
dakujem :)

Fleur-de-lis

no nepoznám tvojho muža a ani vaše manželstvo, takže je ťažko radiť.
Ja som mala v minulosti všelijaké názory na mužov, a väčšina nebola zrovna najpozitívnejšia. A aj to čo opisuješ bolo niečo u mňa ako "typický muž"...
Chcela som ale pekný vzťah, tak som hľadala cestu...
Moje vzťahy sa začínali fajn, ale potom prišla nedôvera, kvôli všelijakým veciam. Občas drobnosti, občas sa to zdalo ako dôležité. Veci som si vysvetľovala po svojom a na základe toho som sa aj automaticky správala.
Malinký príklad boli aj podobné otázky, prečo si nenapísal, nezavolal... Oni to cítia keď sa nepýtame len so záujmu ale aj z nedôvery v ich lásku... To "prečo" často komunikuje nedôveru a často je to aj pravda... Keby si ma ľúbil... keby ti na mne záležalo... tak prečo?...

Teraz už viem, že je mnoho vecí, ktoré sa mne zdajú ako maličkosti, ako nevinné otázky či vety... no mužovi ubližujú a komunikujú mu - nedôverujem ti, nezvládaš to... Muž, ktorému žena nedôveruje, nerešpektuje, neoceňuje ho, bude od nej "utekať" k práci, športu, alkoholu, iným ženám... Bude utekať tam, kde má pocit, že to zvláda, že jeho snaha je ocenená, že ho prípadne obdivujú atď... A bude sa vyhýbať spoločnosti svojej nespokojnej ženy.

Mnoho žien začne mať pocit, že ich muž nemiluje a zabúda na nich, že má dôležitejšie veci a podobne a začne sa to podozrievanie prečo... A pritom je VEĽMI ČASTO hlavný dôvod vzájomné nepochopenie.

Nakoniec je z toho bludný kruh v ktorom obaja majú pocit, že síce ani ja nie som bez chyby, ale ja sa snažím a druhá strana si nič z toho neváži...

Môj chlap tiež zrovna nie je romantik v tom našom slova zmysle a je oveľa sebestačnejší ako ja a aj to viedlo k mnohým nepochopeniam a mojej nedôvere či som preňho vôbec dôležitá resp. ako dôležitá.
Ale bol a je to veľmi dobrý človek a nechcela som ho stratiť aj keď ten vzťah už bol viac o hádkach než vzťahu...

Nebolo to zo dňa na deň, a nebolo to len vďaka jednej knihe, ale táto kniha mne osobne asi najviac priniesla pochopenie pre mnohé veci ktoré sa udiali. Dala som šancu tomu čo sa tam píše, skúsila som tomu uveriť a meniť svoj postoj a správanie. Niektoré zmeny z jeho strany boli skoro okamžité, niektoré sa vyvíjali mesiace. No teraz si to neviem vynachváliť. Dokonca mám často pocit, že je predsa len romantik... :)
Neviem čo by s nami bolo, keby ten vzťah išiel ďalej ako pred tým. Možno by sme spolu už neboli, možno by sme sa stále hádali, neviem. Stále by som si o ňom myslela dosť negatívneho a nedôverovala mu, vzďalovali by sme sa...

Vy ste spolu dlhšie a tých zranení je tiež viac, takže ten obrat môže byť ťažší. Ale keďže poznám mnoho mužov, ktorí sa správajú podobne ako ten tvoj, a pritom sú to muži, ktorí by chceli byť oddaní svojej žene, ale poznám aj ich manželky a viem ako ich nechtiac od seba odháňajú. Nedorozumenia vedú k zraneniam a potom je z toho bludný kruh.

Ja nepoznám tvojho muža, takže ho nechcem odsúdiť smerom, že je to debil, odíď od neho, nemá to zmysel, ty sa snažíš a on to má háku... To by som si asi myslela pred pár rokmi. Ale teraz viem, že to takto vôbec nemusí byť.
Problém je, že niekto musí byť ten kto začne... A počula som nejedného psychológa povedať, že na obnovu vzťahu stačí aby chcel a robil pre to niečo jeden z nich. Ale to nie je jednoduché, lebo ten jeden sa väčšinou cíti ako že je to nefér a prečo by mal toľko obetovať práve on/ona...
A nestačí robiť hocičo, hocijako sa snažiť. Je milión žien čo sa snažia a nič z toho, lebo nevedia ako.

No ty sama musíš vedieť, či to chceš skúsiť, či ti váš vzťah za to stojí, či ti za to stojí váš syn... Či sa dokážeš preniesť cez tie zranenia a sklamania a dať tomu šancu. A najlepšie by bolo keby si v tom nebola sama. Keby si mala niekoho kto ťa podrží a podporí keď to bdueš vzdávať. Ale nikto ti bohužiaľ nemôže zaručiť, že sa tvoj muž zmení. No ja verím v dobro ľudí a viem že mnoho ľudí zo seba vydá to najlepšie, keď sú obklopení ľuďmi, ktorí im na to vytvoria priestor.

Tá kniha je bohužiaľ zatiaľ len v angličtine. Volá sa Queens code od Alison Armstrong. Bolo by fajn keby si ju čítala aj s nejakou kamarátkou, ktorá by ti potom lepšie rozumela a mohla ťa podporiť.
Ak nevieš po anglicky tak to je škoda. Mám nejakú časť spracovanú v slovenčine tak nechaj nejaký email na seba ak by si o to mala záujem.

Vzťahy a rodiny stoja za záchranu. Prajem ti veľa múdrosti a sily do tvojej situácie.

Maoam

musis si vybrat medzi materialnym zabezpecenim a nelaskou na ukor tvojho Ja, tvojej duse, tvojho srdca a tvojej buducnosti

popremyslaj, aby si raz nelutovala

ako by si fungovala, keby si sa rozhodla pre odchod? mas predstavu, plan?

dieta - ono vie, ze nie ste stastni, o tom nepochybuj

mas 36, popremyslaj o tom,co je pre teba skutocne dolezite

kazdy krok proti sebe sa raz vypomsti, to ti hovorit nemusim

o dieta sa mozete starat obaja, aj keby ste zili oddelene, dieta otca nestrati

rampa

Skusala som, a vydrzala som 3 týzdne, byt lahostajna voci nemu, spraval sa vtedy fajn,ale vyhovovalo mu to tak, kedze aj vecer travi za pc aj cez vikendy, tak ma nemusel pocuvat, aby sme robili spolocny program...trpela som tym iba ja :(

zebymozno

mozno by stacilo keby si bola dlhodoba taka lahostajnejsia voci nemu,ze mas na haku,ale dlhodobejsie,aby si nebol tebou taky isty.Neviem ci chapes co myslim,ze fyzicky byt s nim,starat sa o syna aj domacnost,ale v spravani a v snazeni vo vasom vztahu polavit.Muz sa potom zacne snazit,obada sa,a bude ho hnevat ze nie si mu k dispozicii.Nemyslim tym ze mas byt urazena alebo sa s nim hadat,ale dat mu najavo ze nie si samozrejmostou a samozrejmostou nie je ani tvoja oddanost voci nemu.Na mojho manzela zabera len toto.Samozrejme nesmie vediet ze to robis s tym umyslom upriamit pozornost na seba.Rozvod by vam ublizil este viac,aj tebe ale aj synovi.Samozrejme ty vies aka je situacia,ak ta bije alebo tyra,tak to by bolo zasa ine a vtedy odist by bolo asi spravnejsie

rampa

Mam 36 rokov, krasneho,zdraveho a rozumneho syna. Vcera som bola zo vsetkeho tak unavená, ze som sa zatvorila do spalne a plakala som. Maly prisiel ku mne a ze mamina preco places, tak som mu povedala ze od stastia. Co som mala povedat, on si zazil uz vela, odchody mojho manzela, hadky... muz ho ma rad,ale zial travi s nim velmi malo casu a mna to strasne mrzi,lebo cas sa nevráti. Lubia sa navzajom. Ja neviem preco sa tak trapim, ale citim sa velmi osamela. Odpustila som mozno pre niektoré zeny neodpustitelné. Manzel si to nevazi a ja mam pocit, ze uz nikdy nenajdem stastie. Asi som moc romanticka a naivna,ale partnerstvo,manzelstvo si predstavujem inak ako len sediet vedla seba a nekomunikovat. Akykolvek pokus o komunikaciu skonci katastrofou, bud nepocuva alebo vsetko berie ako vycitku...mame vsetko, co by clovek mal mat, vlastne byvanie, auta,dovolenky,synceka sme obaja mladí, mohli by sme si ,,uzivat,, zivot ako rodina, ale on chce stale viac a viac... ja zasa nie, ja chcem normalny zivot. (nepotrebujem prepych,milencov,bujary zivot)ale urcity standard, ktorým zijeme ale zaroven na to co vsetko mam,mame som nestastná, pretoze ta zakladná vec chyba a to je porozumenie,laska,objatie a radost zo zivota... Prehodnocujem hore-dolu, nechcem ublizit synovi,ale takto ublizujem sebe, pretoze manzela lubim ale on si ma nevazi. Ja viem, ze nie je dobre to tu riesit na sieti ale aspon nazory clovek potrebuje pocut... ach som velmi sklamaná aj ked som si povedala po tom vsetkom co sa odohralo za poslende roky, ze ma nic neprekvapí ale zranuje ma to stale a dookola...

dela

Ty uz si sa natrapila dost.
A nie ty sa mas trapit, na vztah treba dvoch.. trapi sa snad on?

Odid od neho a najdi niekoho, kto ti znesie modre z neba,, a ak sa to znovu nepodari, tak znovu skusaj..

Ale v poslednej dobe mam pocit, ze muzi si neuvedomuju ake maju stastie, ze sa nimi tolko zapodievame.

Ak si to neuvedomuje, nestoji zato proste nestoji.

Maoam

toto musis rozhodnut ty sama za seba

kazdy ti odpise nieco ine, ale iba ty si v tej konkretnej situacii a zodpovednost aj tak nesies sama

budes este mlada, 13 rokov manzelstva, ok, chces takto zit dalej a cakat, kym cojaviem o 10r. da o rozvod on a ty budes na tom psychicky este horsie a o 10r. starsia?

ak mas muza, ktoremu nedoverujes, ma to pre teba vyznam?

preber si svoje moznosti, co dalej, ako by si sa postavila na nohy, od prace, byvania, financii atd.

ak si zdrava, mozes pracovat, mozes si prenajat byt alebo na cas ist byvat k rodicom, ak mas pocit, ze chces zacat zit novy zivot sama podla seba, tak si to dokladne premysli

osobne si myslim, ze je lepsie odist z nefunkcneho vztahu a ak mas cojaviem 35-45r, urcite!

si mlada zena