Asertivne spravanie

Ahoj, prečítala som si tvoj príspevok a rada by som ti k tomu niečo napísala. V prvom rade, že bojovať sa určite dá s akýmkoľvek problémom. Prvým krokom je už samotné definovanie problému a jeho uvedomenie. Už to je krok vpred k výhre. Možno druhým krokom môže byť, že problém prestaneme vidieť ako veľkého strašiaka alebo neprekonateľnú prekážku, ale ako príležitosť čosi skúsiť, prekonať, posunúť sa niekam. :) Dôležité je povedať si, že máš právo cítiť sa presne, ako sa cítiš. Vieš, že podobné problémy ako ty, má mnoho mladých ľudí na svete? Snažíme sa správať sa tak, aby nás ostatní čo najviac “brali” medzi seba, aby sme sa vyhli potencionálnym nepríjemnostiam. Niekedy preto preberáme názory druhých, držíme sa v úzadí aj keď vieme o tom, čo sa práve rieši podstatne viac, aj keď máme skvelé nápady sme ticho. Našim najväčším strachom je byť samým sebou – ale zároveň je to tiež to, po čom každý najviac túžime. Ako sa prebojovať od strachu k túžbe? To je zapeklitá otázka. ;)

V prvom rade je fajn naučiť sa mať sám seba rád takého, aký si. Táto veta možno už každému lezie na nervy, pretože ju dnes počujeme zo všadiaľ. Ale áno, je to skutočne základ všetkého. To, čo cítiš a prežívaš, to aký si, je fajn, je v poriadku. Každý máme nejaké problémy a v čomsi nedostatky. Tie sú predpokladom, aby sme rástli. :) Každý človek je neopakovateľná jednotka, má jedinečné vlastnosti a tým je unikátny pre ostatných, aj pre svet. :)

Tak, teraz k asertivite. Asertivita nie je vrodená schopnosť, je to schopnosť, ktorej sa človek musí naučiť. Podľa teórie asertivity poznáme 3 typy správania: agresívne, pasívne a asertívne. Ľudia často používajú v jednaní s druhými aj v jednaní k sebe, tie prvé dva. Agresívne, to je jasné: bezohľadné presadzovanie svojich názorov a požiadaviek na úkor iných, z pozície moci a sily. Pasívne správanie podľa všetkého používaš vo vzťahu k druhým ty. Takéto správanie, ako si aj napísal, používaš preto, že nechceš aby ťa mali za zlého, aby si sa vyhol tzv. zodpovednosti (keď niečo urobím – som hodnotený, aj sám sebou ak to nevyjde – mám výčitky, ktorým sa chcem vyhnúť…) a prejaviť samého seba. Dôležité je uvedomiť si tiež, že práve takéto správanie – zčasti podvedomé – vedie k pocitu najväčšej nespokojnosti. Ty toto cítiš a chceš to zmeniť. To je skvelé! Oceň sa v prvom rade za to. :)

Vieš čo je niekedy fajn? Každý deň si nájsť niečo, za čo sa oceníš. Premýšľať nad tým, ako sa kedy cítiš a čo si o mnohých veciach myslíš. Oceniť svoj úsudok sám pred sebou, veriť si aj keď sa v niečom napríklad pomýliš. Priznať si chybu, ale ísť ďalej. Nájsť si niečo, čo budeš robiť len pre seba. Záľubu, ktorá ťa bude tešiť. Koníček, v ktorom budeš sám sebou. Niekomu pomáha kreslenie, inému hudba, alebo šport, beh, prechádzky… Tieto veci, ktoré robíme sami pre seba, nás spájajú so sebou a posilňujú, vedú k sebapoznaniu a prejaveniu. Vedieť sa prejaviť sám pred sebou je tiež veľmi dôležité. Možno začať sám seba prejavovať najprv pred najbližšími, s ktorými sa cítiš najistejšie, najprv možno vo veciach, ako keď si pozrieš s niekým film a povieš svoj plný názor naň. Spočiatku to môže byť ťažké. Skús si to zvážiť – čo ti prinesie horší pocit – nechať si svoj názor pre seba a byť “v bezpečí”, alebo sa prejaviť a zastať sám seba?

Každý máme právo na svoj názor. Druhý ho nemusí akceptovať, ale to neznamená, že neakceptuje NÁS. Ak nás niekto neakceptuje len kvôli tomu, že má od nás odlišný názor, chyba nie je v NÁS, chyba je v tom DRUHOM. Toto je tiež fajn, keď si uvedomíme. :) Niekedy je fajn začať v prejavovaní seba a názoru, v týchto veciach – filmy, umenie, záľuby… Potom postupne aj v tých ostatných, ako to cítime, že sme na to pripravení. :)

Okrem prejavenia svojho názoru, pričom zásadou asertivity je tiež vedieť akceptovať názor druhých, je ďalšou technikou asertivity schopnosť uplatniť vlastné nároky a povedať nie. Máme právo povedať nie, keď niečo nechceme. Vyhneme sa tak aj manipulácií zo strany druhých. Niekedy je povedať nie, najmä najbližším ľuďom, dosť ťažké. Bojíme sa potom ich odmietnutia. Ale tým, že odmietame povedať, čo skutočne cítime… odmietame vlastne sami seba... Najprv sa druhí budú čudovať, že hovoríme zrazu “nie” a prejvavujeme svoje názory, sme si vedomí našich požiadaviek. Ale potom si na to zvyknú, a vzťahy budú korektnejšie na oboch stranách. :) Takisto k asertivite patrí aj schopnosť prijímať a vyjadrovať kritiku. Ale to by bolo na dlho, určite sa k tomu dá nájsť veľa na internete…

Čo by som ti chcela ešte povedať je, že to všetko zvládneš a povzbudiť ťa. :) Prvý krok je, že s tým chceš pracovať. Najdôležitejšie je samého seba prijať a naučiť sa sám seba mať rád. To je základ. Si jedinečná osoba, s jedinečnými vlastnosťami, hodnotami a názormi a svet chce počuť tvoj hlas. :)

Budem ti držať palce, dúfam, že som ťa príliš nezahltila :D Navyše, ja som tiež mala dlho problémy byť asertívna a stále ich mám do určitej miery – teraz už nie tak s cudzími ľuďmi, ale je pár najbližších, kde sa v asertivite musím ešte veľa, veľa trénovať, takže sme takpovediac na jednej lodi. :)

Ešte nejaké weby, ktoré som našla: www.consultrix.sk, a kniha napríklad: vydavatelstvo-f.sk, a ešte, hoci neviem či vieš po anglicky, na google books nájdeš knihu s názvom When I say no, I feel guilty, autor M. J. Smith.

Tak, prajem ti veľa šťastia a odhodlania, si fajn človek a verím, že všetko zvládneš najlepšie, ako sa bude dať. ;)