lenka, na jednej strane je naozaj dosť chlapov, ktorí ženu s dieťaťom (deťmi) nechcú. To je ich výsostné právo, netreba im to zazlievať, netreba ich lámať a dokazovať im, že som super, nech ma berú i s deťmi, stačí, keď si ich jednoducho nebudeš všímať. Je dosť hodnotných chlapov, ktorým žena s deťmi neprekáža. A osobne si myslím, že je oveľa horšie deti opustiť a hľadať si vzťah, ako hľadať radšej chlapa, čo tie deti dokáže akceptovať. Tvoje deti sú ešte veľmi malé. Potrebujú ťa. Chlap môže prísť a odísť, ale v živote už ho nemusíš stretnúť. No deti máš na celý život, navzdávaj sa ich len kvôli vzťahu. Také čosi ich poznačí na celý život.
Môžete sa s priateľom dohodnúť na striedavej starostlivosti, dva týždne sa o ne stará on a dva týždne ty. Tak by si mala pár dní v mesiaci len pre seba. Myslím si, že pre teba by bol viac vhodnejší partner s dieťaťom než bezdetný, boli by ste na tom rovnako a nič by ti nevyčítal. Takže poobzeraj sa radšej po takýchto typoch. Len to chce veľkú dávku rešpektu na oboch stranách a uvedomiť si, že deti majú vždy prednosť. Bolo by dobré, keby ste sa najprv dohodli ohľadom detí, chvíľu by si bola sama, ujasnila si v sebe, čo si spravila vo vzťahu zle ty, čo ti vyhovovalo na partnerovi a čo nie a po čom vo vzťahu túžiš. To aby si si v sebe upratal a bola chvíľu sama, venovala sa len deťom a sebe je dosť dôležité. Potrebuješ byť pevná. Hľadať si chlapa kvôli tomu lebo sa bojíš, že budeš sama je dosť nafigu. Ak budeš randiť v takejto nálade, skôr či neskôr natrafíš zas len na niekoho, pri ktorom sa budeš cítiť SAMA, nemilovaná a nešťastná. Ak sa pri deťoch a bez chlapa dokážeš dopracovať do stavu, že ti je AJ dobre, si AJ šťastná (nie stále, ale z tej väčšej polovice), je to najlepší predpoklad nájsť úžasného chlapa. Ver mi stojí to za to, byť radšej 5 rokov sama a pracovať na sebe, ako sa opäť a opäť sklamať, krvácať zo zlomeného srdca, či trápiť sa v ďalšom vzťahu čo je na figu.
Ja mám dve deti, priateľa som si našla v 37, on má svoje deti, dala som si inzerát na pokeci. Ale tiež to nebolo na prvý šup, veľa som sa naplakala, bola som dlho dlho sama. Ale vedela som, že jednoducho chcem zažiť lásku, chcem milovať a byť milovaná, chcem sa tešiť s niekym (smútok zvládam sama).. každý neuspech pri randení mi ukázal konkrétnejšie, čo chcem a čo nie - že už viac nechcem deti, že chcem niekoho z blízkeho okolia.. Prestala som sa trápiť, ak to nepokračovalo ďalej.. proste to tak asi malo byť a my sme sa k sebe nehodili. Chlapov, s ktorými sa dá prežiť krásny vzťah je viac, nie iba jeden. Treba si veriť, alebo veriť tomu, že to po čom túžim je splniteľné, sú to obyčajné, normálne veci. V mojom prípade sa stali skutočnosťou :) a mám dve kámošky, ktoré si aj s dvomi - tromi deťmi našli priateľa. Takže dokázali to iné baby, dokážeš to aj ty. Možno.
