Ahojte som už zúfalá mala som partnera tri roky zo začiatku bolo všetko fajn aj naši hoakceptovali , ale ako náhle otec zistil koho je to syn utvoril si názor , vymenili si slová a môj partner to vtedy pohnojil lebo tiež povedal čo nemal aod vtedy je zaškatuľkovaný . Po roku ma požiadal o ruku ale naši mu povedali že nie , potom sme sa na nejakú dobu rozišli ale dali sme sa zase do kopy lebo proste ja viemje to divné ale mám ten pocit že k sebe patrýme, nebudem klamať často som sa koli všetkému naplakala aon si to vtedy neuvedomoval tak ako ma trápili naši trápil ma aj on lebo bojoval proti nim a začal aj zlé veci robiť a najhoršie je že ja som v sterede . Mám mimochodom 21 rokou on 22 a obaja už vieme konečne čo chceme , ale naši mi nedovolia byť sním lebo vraj ma vychovali pre dobrého chlapa . No a on sa teraz rozhodol že to tak nenechá že chce ísť za našimi a povedať im všetko čo cíti aj že sa koli mne zmení aj že bude bojovať omna a ja mám s toho strach že proste to nevýde , že sa nezmení a že ešte aj peklo budem mať doma . ja viem som dospelá a smiem si vybrať ale na rovinu poviem som vychvávaná inak bojím sa našich lebo viem ako na nás strašne dreli ale nechcem ani muža ktorého mi vyberú oni ale ktorého budem milovať ja . Mám s toho už guláš v hlave :/
Ako mám konať ked mi záleží na svojej rodine ale aj na mužovi ktorého milujem?
ria - ale to one vobec nenapisala .. mne to prislo z toho clanku ako "on ma poziadal o ruku a ja dupnem nohou, ja ho chcem, my k sebe patrime, ale rodicia mi to nechcu dovolit..
a on? psychicky nestabilny trulo.. a ona este veri ze sa kvoli nej zmeni..
cele zle ..
Spring, aj ja cítim, že je nevyspelá... Ale pokiaľ bude dávať na rady rodičov, zostane taká nevyspelá ďalších 10 rokov... Ale tiež si zober, že aj keď ju priateľ požiada o ruku, to neznamená, že hneď do pol roka musí byť svadba... Spolužiačku požiadal jej priateľ o ruku, keď mala 18, po dvoch rokoch chodenia, a svadbu plánujú až keď skončí výšku (tj. ešte 3 roky)... Čiže nemá zmysel zakázať zásnuby... Tak len dospejú k tomu, že sa ich dcéra z trucu potajomky aj vydá... Ak chápeš, ako to myslím.... Mali by jej dať trochu voľnosti, s dohodou, že nič neurobí poza ich chrbát....
Tiež nemôžem súhlasiť, že 21 ročná je ešte dieťa. Ja som mala 20 rokov keď sa mi narodila dcéra a vôbec som sa necítila dieťaťom. O dcéru som sa starala s manželom, bez pomoci rodičov, nakoľko sme bývali od seba na 600 km. Nemyslím, že by sme niečo neboli dokázali, príp. nevedeli vyriešiť bez rodičov, lebo sme mali obaja príjem a vedeli sme čo chceme.
Čo sa ale týka pôvodného príspevku, tak určite by som so svadbou počkala. Ak bol Váš priateľ schopný ublížiť Vaším rodičom, neskôr nebude váhať ublížiť ani Vám.
ria - vzdy sa najdu vynimky a podla mna to myslela hlavne na zakladatelku - zo sposobu vyjadrovania strasne citit nedozretost..
Aborigen, budem mať 21 a dovolím si povedať, že som dospelá... Od skončenia školy (18) pracujem, žijem samostatne, nie som závislá od rodičov, platím nájom, mám našetrené, posledné peniaze od rodičov som dostala ako vreckové do prvej výplaty na jedlo... Mám názory na život, ktoré častokrát tromfnú názory pre teba *dospelákov*... A vieš, ako som k tomu všetkému prišla? Tak, že som sa v 17-tich začala rozhodovať podľa seba, a nie stále tak, ako to chceli rodičia... Viem, že ma chceli chrániť, ale niekedy sa človek musí popáliť sám, aby sa poučil... Keby som stále počúvala rodičov, som tiež len decko bez názoru pod velením mamky... Takto sme sa síce asi pol roka nerozprávali po tom, čo som *zdúchla* z domu, ale teraz máme oveľa lepší vzťah...
A, zakladateľka, tiež radím, aby si sa postavila na vlastné nohy, s daným chlapcom randi, skúste spoločný život, ale určite sa ešte neberte... PNa to máte ešte čas... Podľa mňa, keď rodičia uvidia, že spolu dokážete žiť, začnú sa na neho pozerať v inom svetle... A treba im vysvetliť, že sa nedávaš dokopy s jeho otcom (ktorý tvojmu tatkovi vadí), ale s ním... Žiadne dieťa by nemalo niesť vinu za činy svojich rodičov....
aborigen - si to uplne vystihla!
ake zle veci zacal robit?? v kazdom pripade by som svadbu odlozila na tvojom mieste a radsej riadne spoznala toho chlapa, lebo brat si niekho s tym, ze ste sa uz rozchadzali a schadzali a ty si myslis, resp citis, ze k sebe patrite je nic moc.. vidim to na par rokov a potom zistis ze ten chlap je uplne niekto iny..
..takisto aj z celeho tvojho prejavu citit, ze este nie si celkom vyzreta - pockaj este nejaky ten cas ..
a neda mi: pls dbaj na spravnu gramatiku..
a kto ti povedal že si dospelá ? obaja ste ešte deti. do cca 25 roku života je človek v tzv post-adolescencii. takže sa vždy smejem na tých 18-25 ročných ktorí sa hrajú na dospelákov a hrozne mudrujú. mozog je kompletne vyvinutý v 35 rokoch. vtedy je biologicky dospelý.
pozri tvoji rodičia sa môžu mýliť aj nemusia. ja si myslím že by si tomu mala dať čas. ste mladí nemusíte sa hned brať preboha. kam sa ponáhlaš. môžete spolu chodiť, tráviť čas, sexovať a neviem čo, ale hlavne spoznávať jeden druhého. spoznávaj ho a uvidíš časom. možno aj tvoji rodičia zmenia názor. jednáš zbrklo ako nejaka puberťáčka. ale to preto lebo si ešte díte 21 ročné.
mimochodom niekto tu písal že muži sa dlhodobo nemenia. ja si nemyslím že pohlavie s tým má niečo spoločné. jednoducho ludia sa dlhodobo nemenia a aj to by som zúžil že niektorí. základné jadro osobnosti ostáva, ale to ostatné sa v priebehu života môže meniť, záviší to od rôznych životných situácií, proste je to individuálne. každ človek sa čiastočne mení jednoducho už len tým ako ide život
Tvoji rodičia ti chcú len dobre, nedajú sa oblafnúť chémiou, frajerinou, atď. Ty pozeráš viac na pobláznenie, ale pobláznenie časom vyprchá a ak ťa teraz trápi, plačeš, tak to nie je vzťah s budúcnosťou. A muži sa dlhodobo nemenia.
