Ahojte,
mám 25 rokov a vlani som skončil VŠ. Do januára tohto roku som pracoval, ale odvtedy mi to nedovolil môj zdravotný stav - mal som úraz a prišiel som o slezinu. Mám priateľku, s ktorou sme spolu už 28 mesiacov a keďže tento rok končí VŠ plánujeme spoločnú budúcnosť, ale v zahraničí.
S rodičmi som mal veľmi dobrý vzťah a to priam ukážkový, až kým sestra neodišla do zahraničia a "zabudla" sa vrátiť. Odvtedy na mňa otec lipne doslova každú sekundu, lepí sa na mňa a aj na moju priateľku, nevie si predstaviť bezo mňa ani minútu. Ak sa mu nevenujeme, tak robí blbosti.
Je psychicky na tom veľmi zle, nedávno sa pokúsil predávkovať liekmi, ale nevyšlo mu to. Liečbu odmieta. Mama ho nezvláda a ja už nezvládam tento stav.
Prosím poraďte mi ako ďalej? Priateľke už asi pomaly začínam liezť na nervy, lebo sa snažím vždy utekať z domu k rodine a kade tade, len, aby som mal pokoj.
Neskutočné vzťahy
Aku liecbu odmieta tvoj otec? Ved on nie je chory,len ma strach,ze sa mu syn nevrati.
Zazila som nieco podobne. Trvalo mi dlho,aby som moju mamu (uz nebohu) presvedcila,ze si idem za svojim snom,ze sa budem pravidelne vracat a ze jej budem financne pomahat.Zila som v zahranici skoro 5 rokov potom som sa vratila,lebo som to uz nezvladala bez rodiny a hlavne mojej mamy. Pocas tych rokov v zahranici na mne mama tak lipla,ze som z toho normalne vyhorela. Chodila som aj na terapie tam a to mi pomohlo mamu zvladat.
Pekne som sa s nou porozpravala a zistili sme spolu,ze ona sa len citila osamela a ze ja som bola jedina,ktora to s nou vedela a to sme styria surodenci.
Ty sa len nicoho neboj. Chod tam,kam ta to taha,s otcom sa v klude porozpravaj,zisti o co mu presne ide,pytaj sa ho,coho sa boji,slub mu,ze budete spolu skypovat,ze budes chodit domov na navstevy atd...ukludni ho,uvidis aj tebe sa ulavi...
Neni dobre s tym bojovat alebo predtym utekat,nic tym neziskate...
Drzim palce
