Neviem komunikovať s ľuďmi

Príspevok v téme: Neviem komunikovať s ľuďmi
Matthew2000

Zdravím,
mám 15 rokov a pozorujem na sebe, že nemám danú príliš dobrú schopnosť komunikovať komunikovať. Zoznamovanie s novými ľuďmi - 0 bodov. Vždy mám takú chuť niečo povedať, no nikdy neviem čo. Je mi trápne a odveci za niekým prísť a začať trepať o počasí alebo o podobných "záživných" veciach. Ďalšia vec, ktorá ma trápi - neviem začať konverzáciu čoilen s členom rodiny. Vždy ju musí začať niekto iný; no aj tu vzniká problém. Často sa mi stáva, že neviem ako v rozhovore pokračovať, ikeď strašne chcem, no nič mi nenapadá. No pravda je, že možno tak raz do mesiaca zažívam chvíle, keď mám strašnú chuť rozprávať a pusa sa mi vtedy veru nezavre :D. Mama ma pre tento problém vzala aj ku psychologičke, no tam som stále o niečom kecal - u nej som nemal problém niečo rozprávať, hoci to bol pre mňa úplne cudzí človek. V škole mám tiež problém - nedokážem sa niekomu prihovoriť, ikeď zasa strašne chcem. Ďalšia taká drobnosť tiež je, že už keď sa s niekým rozprávam, tak rozprávam, podľa mňa, strašne nudne. Vždy v podvedomí veľmi túžim povedať nejakú vtipnú poznámku, no nikdy mi žiadna nenapadá.
Chcem sa zmeniť. Chcem byť viac komunikatívnejší, no nie až moc, pretože z príliš ukecaných ľudí bolí hlava :D. Nejaké tipy, čo mám s týmto robiť?
Ďakujem a prajem krásny zvyšok dňa :)

Matthew2000

Nela899, volám sa matus.ravas :). Myslím si, že z tohoto by mohla vzísť aj celkom zaujímavá skupinová konverzácia ;)

Kontrol0r

Cliattsi - Áno strašne veľa premýšľam, v hlave mi neustále kolujú myšlienky, nikdy nemám čistú hlavu.

Áno stáva sa mi to aj keď nie často, a častejšie pri písaní s niekym ako pri rozhovore.
Lebo pri rozhovore sa viac snažím prispôsobiť.

A niekedy sa pri písaním s niekym kto má od prírody nižšie IQ neudržím a odpíšem mu mu na nejakú otázku zložito aj keď by som mohol naozaj jednoducho. Proste vedome.

miki26

Ja som tiež introvert, bohužiaľ táto povaha sa nedá veľmi zmeniť, ale treba sa prijať taký aký si ty. Aj keď nikto nie je 100% introvertom. Sú introverti, ktorí nevyjdu z domu mimo bežných úkonov ako práca, škola. Sú introverti napr. ja, ktorí dokážu žiť bohatým spoločenským životom a neboja výjsť si medzi ľudí.

Ako zapracovať na komunikácii? Jednoducho komunikovať a snažiť sa využiť každú príležitosť na komunikáciu. Je jedno či sa jedná o peknú slečnu, chlapca, dôchodcu... Ty rozumnejší povedia aj sami svoj názor na teba a pochopíš, že o tom, čo si myslíš o sebe ty nie je ani máčik pravdy. Práve naopak :D

Tiež je dobré robiť aj občas gestá dobrej vôle, niekedy je to viac ako slová. Osobne má napadá napr. príklad na strednej, prišlo poprosilo ma raz dievča v 2.ročníku, či by som si ku nej na jednu hodinu nesadol. Prisadol som si, čo by nie, keď chce a navyše bola dosť k svetu :D Odvtedy som sedel skoro každý deň s iným dievčaťom, lebo som ukázal, že nie som až taký neprístupny ako vyzerám :)

Na vysokej tiež jedno dievča sa začalo na mňa lepiť už od prvého dňa ako mucha na med a nechápal som tomu, prečo? :D Ok vybralo si ma, tak som sa ku nej správal normálne a 3 roky sme to spolu potiahli celkom v pohode prevažne vo dvojici. Aj som sa dostal do jej partie kamarátiek.

Cliattsi

:DDDDDDDDDDDDDDDDDDD

Tak to sme sa tu zišli pekná kopa.
KontolOr, pre teba a ďalších, čo sa o to zaujímajú pripravujem taký dlhší príspevok, lebo to, čo sa nám deje je MOJA ŽIVOTNÁ TÉMA. Vo veľa veciach som pokročil a ak vidím, že sa niekto hrabe v podobných problémoch, tak sa snažím pomôcť. Aj ma veľa ľudí zneužilo, ale je to preto, že som bol zameraný na to, aby som vyhovel. Pracoval som tvrdo na sebe a pomaly mi začína dochádzať, ako z toho von
Chlapci, všetko je to aj o vašich pocitoch a vašich mysliach. Musíte sa naučiť koncentrovať myseľ na pocity, sú dôležité a je treba s nimi pracovať. BEZ TOHO TO NEPÔJDE. Mám v hlave už teraz pripravený systém, ako by sa z toho dalo dostať von. S tebou KontolOR mám určite viac spoločného, ako s Mathiewom. Viem, že je veľa ľudí, ktorí majú problém sa rozprávať, alebo prihovoriť a že nám to sťažuje náš bežný život. Bol by som rád keby sme sa nejako spojili a navzájom si pomohli a podporili sa. Keďže už mám nejaké úspechy za sebou, povedal som si, že skúsim svoje rady odovzdať. Ale ešte stále pracujem na tom, aby som celý tento komplex osobných problémov pochopil a na základe pochopenia týchto problémov ľudí by som chcel vytvoriť nejaký koncept, ako normálne existovať medzi ľuďmi. Myslím si, že na to mám a je to pre mňa ako som povedal životná téma. Možno na to aj urobím nejakú príručku 

Takže pre teba Mathiew a čítaj aj ty kontrolOr:
Povedal si
............ vyspovedal som sa s týmtyo aj svojej naj kamoške a tá to začne riešiť tak, že najskôr pôjdem von s ňou a jej frajerom neskôr sa postupne začnú pridávať ďaľší. No som na to zvedavý, som pripravený na tisíce trapasov a trápnych chvíľ. :D

Prajem ti, aby ti to vyšlo. Odporúčam ti hneď teraz na začiatku pár vecí:
-Orientuj sa na to, že síce kamoška ťa môže podržať, ale nauč sa spoliehať na seba. Môže dôjsť k tomu, že sa naskytne situácia, že ani ty ani kamoška nebudete vedieť reagovať, alebo čo povedať. Skús vtedy niečo všeobecné povedať (neviem čo povieš), ale pamätaj na to, že v tom momente si uvedom, že to, že nemáš čo povedať, je OK. Kvôli tomu, že je všeobecne rozšírený názor, že mlčanie je trápne, to pripadá zrejme aj tebe trápne. A to je chyba. Mlčanie je úplne normálne- Na to, aby si to práve v tej chvíli pocítil aj ty, a nemal pocit viny, sa musíš pripraviť. Musíš byť pred rozhovorom, alebo ak sa ti to nepodarí, tak počas neho uvoľnený. Dá sa uvoľniť samotným rozhovorom, alebo aj tým, že svoju MYSEĽ SKONCENTRUJEŠ NA NIEČO (buď sa budeš pozerať na stromy, alebo ak si v miestnosti, tak len tak do prázdna, alebo ak budeš v škole a budeš mať na lavici nejaký obrázok s dvomi farbami vedľa seba, pozoruj rozhranie medzi týmito farbami a uvidíš, ako sa uvoľníš). Je dobré začať zhlboka sa nadýchnuť a vydýchnuť a opakovať a najlepšie nemyslieť na nič. Je možné, že ti povie aj človek, že si nejaký zamyslený. Povedz mu, že je to pravda alebo /TO JE TYM, ŽE VEĽA PREMÝŠĽAM. A usmej sa a nehanbi sa za to, že si to povedal. To je veľký krok k veľkému uspechu - naučiť sa nehanbiť sa za seba, kým vlastne si. Je toho veľa, čo by som tu napísal, ale budem len takto stručný. Potom ťa ten človek možno pochopí, ale ak to povieš tak sebaisto – aj ťa bude možno rešpektovať. Nebude sa toľko čudovať, že nič nehovoríš.

DÔLEŽITÝ BOD – ak chceš hovoriť sebaisto, musíš byť uvoľnený a nemyslieť moc na to, čo si o tebe myslia. Ak budeš uvoľnený, budú ťa aj vnímať sebaisto. Neviem, aký je tvoj prístup k životu, do akej miery sa chceš zaradiť do tejto spoločnosti, ale po mojej skúsenosti sa snažím nezapájať moc do spoločnosti a nejak veľmi sa nesiliť. Lebo keď ti nedochádzajú hneď tie vtipy, tak sa možno budeš cítiť akoby nepodstatný v tej spoločnosti. To, že ti to nedochádza je okr. iného aj o - podľa mojej teórie – určitých molekulách v tele. Myslím, že sú to neurotransmitery, alebo tak nejak sa tomu hovorí. Jednoducho si myslím, že je k tomu človek určitým spôsobom od narodenia predisponovaný. Dám ti alebo aj KontrolOrovi jednu dôležitú otázku: Smažíte sa aj vy pochopiť už viac menej odmalička, o čo v tejto spoločnosti ide, veľa premýšľate? Ak odopviete, že áno, tak práve to myslenie vám teraz spôsobuje tiež tieto problémy, lebo ho využívate na to, aby ste mysleli na to, čo si iní o vás myslia a prebetáte v hlave aj tie zabehané myšlienkové vzorce, ako je napr : Keď je ticho, je to trápne, nedá sa to vydržať.
Skúste si prečítať moje príspevky jednej babe čo som tu písal a skúste si tiež prečítať tie rady, čo som jej dal a hlavne si prečítajte tú knihu Odkaz

Ja zastávam názor, že keď vidím spoločnosť a neviem moc zareagovať rýchlo, nesnažím sa premáhať, lebo je to nad moje tempo a ja si tým len ubližujem. Ty sa chceš prispôsobiť ľuďom, ktorí majú úplne inú frekvenciu myslenia na úplne inej úrovni – povrchnej úrovni. Lenže ty nie si ten typ. Ty si hĺbavejší človek. Chcel by si sa to naučiť, myslím, že sa to dá, môžeš sa stať, že sa chytíš, že nadviažeš aj kontakty, ale potom očakávaj, že ak si ťa obľúbia budú ťa chcieť aj znova na niečo pozvať. Potom možno zistíš, že tí ľudia nie sú tvoje typy a že si to nevieš s nimi dlhodobo predstaviť. Možno to tak nebude, nechcem strašiť. Ale možno časom zistíš, že stými ľuďmi strácaš čas a budeš sa cítiť s nimi niekedy unavený a budeš sa cítiť v ich spoločnosti nevyužitý, lebo tých ľudí nebudú zaujímať tvoje témy, ktoré teba zaujímajú. A ak ich aj budú zaujímať, budú na to reagovať veľmi povrchne. No, asi tak.

Pozri sa napr. na to, ako si na Slovensku vládnu strany, ktoré okrádajú ľudí, ktorí ich volia. Čoho je to dôsledkom? Okrem iného aj tým že sú povrchní, nejdú do hĺbky atď. A keď sa pozrieš na svoju triedu, tak si tam spočítaj, koľko ľudí je tam takých, čo idú do hĺbky? Že by len ty sám? To, čo vidíš ty vo vašej triede je vzorka spoločnosti na Slovensku. Dovolím si povedať, že je to možné. Ľudia sa chcú zakaždým zabaviť a keď idú voliť, tak volia toho, kto bude mať najkrajšie témy, ktoré uspokoja ich srdiečka, alebo takého, kto povie nejakú vtipnú poznámku v diskusii, alebo takého, kto má dobrý image.
Poviem príklad – predseda KDH bude rozprávať , aké sú kresťanské hodnoty pre nich dôležité, to si si určite všimol – ľudia hlavne starí ale aj mladí ich budú voliť pre tieto reči. Uveria im a nepôjdu moc do hĺbky – a nebudú si všímať kauzy, ktoré sú nekresťanské a nevyriešené, v ktorých je KDH namočené. Voľby skončia a politici rozhodujú.
(Možno si aj zistil, že aj dievčatá sa chytajú na tie vtipné reči, ale to je už iná téma, avšak má to niečo do seba...... ) Nebudú o tom premýšľať tak ako ty. A potom to tu aj tak vypadá. Budeš sa cítiť ako človek medzi ovcami.(Možno sa už aj cítiš ). A keď pôjdeš ako dospelý niečo vybavovať po úradoch al. lekároch, budeš sa diviť, ako tieto ovce sú schopné robiť si svoju robotu (nie všetci sú ovce, ale sú tam aj takí). Dúfam, že som sa nikoho moc nedotkol, ale lepší termín ma nenapadol.

Čiže záver – ukáž samého seba, a buď pripravený, že budeš trčať z radu, že budeš v mnohých situáciách musieť povedať, čo si myslíš, lebo ťa to môže stáť veľa. Ale každopádne trénuj, zistíš na čo máš......

Ešte jedna vec na konci – máš hodne povrchnú sestru aj rodičov – je to o tom, že asi ani vzhľadomnecítiš moc podpory pre seba, lebo ťa nechápu. To je o dôvod viac, prečo na sebe treba pracovať – pracovať so svojimi postojmi, pocitmi a myšlienkami. Ak nevieš byť vtipný tak skús situačné vtipy, škoda, že ma teraz žiadny nenapadne. Sú to vtipné poznámky, ktoré vyplynú zo situácií. Napr. si v práci a zrovna ten chalan , ktorý bol pri určitom strojom robil v tento deň veľmi ľahkú robotu než dovtedy . Tak mu povieš – Ale si sa neska namakal, čóóóóóóóó ? Rob si srandu z ľudí, snaž sa byť sebaistý, ale moc to neprežeň.

Mimochodom, Mathiew a KontolOr – stáva sa vám tiež, že niečo poviete a a ten človek vás vôbec nepochopí a je vám to trápne ?

Kontrol0r

Cliattsi - znova som ťa stretol :D Odpoviem ti aj ja lebo to sedí

- Som poriadne introvertný
- Necítim sa dobre ak som kritizovaný
- Strašne sa snažím prispôsobiť, dokonca aj tónom reči sa snažím prispôsobiť podľa niekoho kto je v tej skupine s ktorou som.
Alebo aj veku a úrovni sa prispôsobujem
- Áno cítim sa unavený, a nič sa mi nechce,
- Spomalené reakcie mám
Nešikovný si nepripadám, ale tvrdia to o mne. Znova sa mi to stalo nedávno.
Napríklad ak som povedal kamarátovi že by som auto mohol šoférovať ja, povedal mi že mne by nedal ani kolobežku do ruky. Alebo druhý mi hovoril: ty nemehlo.

Sám si ale o sebe myslím že som zručný.

Futbal som nikdy hrať nevedel, bol som v telesných aktivitách nemehlo.

Matthew2000

Kolacik, vyspovedal som sa s týmtyo aj svojej naj kamoške a tá to začne riešiť tak, že najskôr pôjdem von s ňou a jej frajerom neskôr sa postupne začnú pridávať ďaľší. No som na to zvedavý, som pripravený na tisíce trapasov a trápnych chvíľ. :D