Štúdium psychológie a atestácie z nej

Príspevok v téme: Štúdium psychológie a atestácie z nej
MiškaO

Dobrí deň, chcela by som študovať psychológiu asi klinickú, ale neviem či mi tam treba atestácie či nie. Viem, že sa to študuje 5 rokov na filozofickej fakulte, ale ak chcem mať titul PhD. čiže doktor filozofie (alebo psychológie) musím si asi spraviť aj tie atestácie nie? A ak nebudem mať atestácie ako a kde sa dá uplatniť? Neviete ktorá vysoká škola na Slovensku je najlepšia? A môže študent psychológie praxovať aj na psychiatrii? Ja by som totiž radšej bola psychiatričkou, ale 6 rokov medicíny, 5 rokov praxe a potom 5 rokov atestácie, tak to je na mňa strašne veľa chcem mať aj rodinu a nechcem celú mladosť zasvätiť školám. Poraďte mi prosím :) študoval to niekto, či študuje a vedel by mi poradiť? Za každú radu vám veľmi pekne ďakujem, je to pre mňa veľmi dôležité! :)

zewa

Nepotesim ta ani ja. Tak po poriadku. Atestaciou ziskas titul PhDr. pred meno a nie PhD. za menom. PhD. je titul o tom, ze po skonceni Mgr. studia si budes na katedre dalej robit velky doktorad, cize budes ucit. Alebo budes si ho robit externe a platit si ho. Ale ten titul ti je fakt na nic, pokial nechces zostat na vyske ucit. Inak je bezvyznamny. Atestaciu si mozes urobit z klinickej psychologie, ale len s nou sa neuzivis. Je dobre urobit si viacero atestacii. Ale ani to ta neuzivi a najst zamestnanie bude extremne tazke, kedze rocne vyjde zo skol 300 absolventov psychologie. Este pred atestaciou sa ale musis na pol roka zamestnat v zdravotnictve, aby si sa mohla nazyvat psychologom a nie len absolventom studia psychologie. A to je niekedy problem vzhladom na vyssie uvedeny pocet. Musela by si mat extremne stastie, aby si sa v tomto stadiu zamestnala. A ak sa zamestnas, tak ver, ze za sakra maly plat. Dobre by bolo urobit si psychoterapeuticky vycvik, ktory trva zhruba 5 rokov, ale musis byt uz niekde zamestnana. Bez znamosti, skoro nulova sanca. A na SVK je s tymi vycvikmi tusim problem, ze nieje napriklad mozne si urobit psychodynamicky, ale len KBT, gestalt. Neviem to presne. A este som opomenula, ze ten vycvik je straaaaaaaaaaaasne drahy. Tak chod studovat psychologiu, v klude. Ale jedine vtedy, ak mas doooost penazi. Lebo pochybujem, ze ta to uzivi. Mozno raz po 10 rokoch praxe sa dopracujes k normalnemu platu. To mozes ist rovno tu medicinu studovat a nie psychologiu. Psychologovia sa potom casto objavuju v mekaci. Popri studiu sa dostanes tak maximalne do neziskovej organizacie ako dobrovolnik. K ziadnym klinicky chorym ta nikdy nepustia aj ked budes mat neviem ake dobre umysly. Daj dole ruzove okuliare a zacni studovat nieco normalne. A citaj si popritom motivacnu literaturu ako zalubu alebo aj odbornu psychologicku. Pomahat sa da aj inak. Z uplne inych oblasti.

MiškaO

Takže mi to veľmi neodporúčate? A nemáte niekto aj dobré skúsenosti s týmto povolaním? Strašne veľmi by som to chcela študovať a po štúdiu sa tomu aj venovať, ale ako to tu čítam nejako sa bojím :( veľmi by som potrebovala radu vyštudovaného psychológa, že ako sa jeho práca vyvíjala a ako a kedy sa uplatnil, veľmi by som niečo také potrebovala počuť :(

ukulalula

V rodine máme viacerých vyštudovaných psychológov(aj sestra). No a môžem potvrdiť, že ich je na SVK naozaj poriadne veľa(už hádam hoci-kto to študuje). Z toho vyplýva, že uplatnenie je veľmi slabé. Netvrdím, že to nie je zaujímavé štúdium,len je aktuálne velmi populárne a to mu uberá na dôležitosti. Neviem či som sa dobre vyjadrila :)

LMarika

To je tak, ze nejaku tu psychologiu dnes uz vystuduje na Slovensku hocikto, takych, ktori ju vystudovali, je naozaj vela, ale tazsie je to potom uz s uplatnenim sa. Ak nemas znamosti, cize nejakych lekarov na psychiatrii, ci samotneho primara oddelenia niekde, ktory by ti bol rodinnym prislusnikom alebo dobrym znamym, tak uplatnit sa bude velmi tazke. Nehovoriac o tom, ze kopa ludi ma diagnostikovanu schizu, psychozy a podobne diagnozy a v skutocnosti su celkom, ale celkom zdravi, len boli telesne chori a o svojej telesnej diagnoze nevedeli, ze ju maju, napriklad mali choru stitnu zlazu, alebo boli niecim "priotraveni", ktokolvek moze mat premnozene parazity, napriklad skrkavky v mozgu, pasomnice v crevach, nejake velmi silne potravinove intolerancie, ze az ma pocit, ze nanho vsetko, co je, posobi ako jed a citi sa, ako keby mu z otravy sibalo a ak navstivi psychiatra, totalne si posral zivot, nejeden clovek s histaminovou intoleranciou mal diagnostikovanu schizu a v skutocnosti bol len priotraveny, jeden taky dokonca nenasiel pochopenie ani u rodicov, ktori ho nutili brat cvokarske lieky a chceli ho dat na nesvojpravnost a on zanevrel na nich vsetkych, zmizol do Talianska a nadalej pracuje v pizzerii, ale ani len malicky kusok pizze do ust neda, tak je silny, myslim psychicky... No priciny ako parazity v mozgu, pasomnice v creve a histaminovu intoleranciu nikto nehlada u cloveka, ktory ma pocit, ze je otraveny a ze mu sibe, ale sa mu radsej nalepi na celo nalepka blazon iba preto, lebo magneticka rezonancia mozgu nic neukazala. Ja na tvojom mieste by som sa vybodla na celu psychologiu... Naco oznacovat celkom zdravych ludi za tazkych schizakov a jedneho po druhom ich posielat do ustavov a na nesvojpravnost... Ak chces naozaj pomahat ludom a mas dobre srdce a dobry pocit z toho, ze si niekomu pomohla, pre teba znamena viac ako to, kolko penazi zarabas, tak sa vybodni na celu psychologiu a psychiatriu a chod radsej na medicinu, kasli na atestacie, otvor si po skonceni skoly ambulanciu praktickej lekarky a ludi, ktori sa dobrovolne pytaju na psychiatriu, lebo maju pocit, ze im sibe, od navstevy psychiatra odhovor a posli ich radsej na vsetky mozne vysetrenia TELESNEHO STAVU, predovsetkym na histaminovu intoleranciu, na celiakiu, na laktozovu intoleranciu a na vsetky ostatne potravinove intolerancie, na parazitologicke vysetrenie, na normalne rontgeny brucha a mozgu, na vysetrenie stitnej zlazy a rozne hormonalne vysetrenia... A nech sa radsej hlada telesna pricina tam, kde veru nejaka aj urcite je a nie psychicka vada tam, kde nikdy ziadna nebola, nie je a ani nebude. So smutnym a nestastnym clovekom, ktoremu sa stalo nieco zle, sa normalne a ludsky porozpravaj a hlavne mu ukaz, ze mas prenho cas a ze si ochotna pocuvat a ze s nim mas sucit... Toto velmi vela robi, lebo otvorit dvere psychiatrickej ambulancie kazdu minutu za ucelom vpustenia a vypustenia dalsieho pacienta, ktoremu budes iba predpisovat kopu cvokarskych liekov ako na beziacom pase a ak sa bude chciet porozpravat, zvysis mu davku minimalne o dvojnasobok, ale jedineho slova s nim neprehovoris, toto veru nie je ziadna pomoc, ale bezna realita u slovenskych psychiatrov. Ja som mala kamosku, ktorej znicil zivot nestastny vztah s alkoholikom a kvoli tomu brala antidepresiva, dopodrobna mi rozpravala, ako to tam funguje a nakoniec musela dat psychosovi uplatok, aby jej liecbu ukoncil, lebo darmo mu ona hucala do hlavy, ze je uz zdrava, ze sa uz citi dobre, ze zly vztah je minulostou a teraz uz ma noveho muza - novu lasku, uz je stastna... Dalsia zena, starsia pani, mala zase histaminovu intoleranciu a namiesto urcenia spravnej diagnozy sa jej vyhrazali nesvojpravnostou, lebo si dovolila privolanym zachranarom povedat, ze sa citi, ako keby zomierala na otravu nejakou jedovatou latkou. Stale chodi na kontroly a ubezpecuje psychosa, ze berie lieky, ale ich chvalabohu neberie, namiesto toho drzi nizkohistaminovu dietu a konecne po dlhych desatrociach neznesitelneho utrpenia sa uz citi dobre. Lenze toto pochopia iba ludia, ktori su ochotni pocuvat zivotne pribehy inych, ktori viac pocuvaju ako rozpravaju a ktori maju vo svojej blizkosti niekoho, komu sa uz nieco take stalo. Nezainteresovany clovek, ktory nechape veci, by povedal: "Hentej starej Helene siblo a bola v Pezinku, si predstav a teraz je slahnuta a berie lieky, asi dostava aj invalidny..." A normalny, ludsky clovek povie: "Chudera Helenka, kolko si uz vytrpela, od narodenia zije s histaminovou intoleranciou, ale do 50-tky o tom nevedela, ze ju ma a ked vykazovala jasne priznaky otravy, ze ju palili, svrbeli a stipali oci, pery, hrdlo, ze mala vysusene oci, pery, hrdlo a sucho v ustach, zobudzala sa s opuchnutymi nohami a mala zavraty a citlia sa, ako keby zomierala na otravu, tak namiesto toho, aby ju poriadne vysetrili na telesne choroby, slahli ju na psychiatriu a len malo chybalo, aby neskoncila pozbavena svojpravnosti v ustave, ale dnes uz nastastie tie cvokarske lieky, ktore jej boli predpisane, neberie, lebo uz dostala rozum a hoci aj ma diagnozu histaminova intolerancia cierne na bielom, psychiater ani za svet liecbu ukoncit nechce a este jej aj vymyva mozog sprostymi dristami, ze to s tym nema nic spolocne, ale ona vie, ze ma, lebo sama to tak citi. No tak snad sa raz vymani spod vplyvu cvokarov a bude uz mat od nich raz a navzdy svaty pokoj, zo srdca jej to prajem!"