Ma takyto vztah buducnost?

zijem v byte s mojim malym psikom a 22 rocnym synom, ktory studuje. Cez vikendy chodievam za priatelom, ktory sam byva v dome, na zahrade chova psa, ktory tam ma vycleneny priestor. No mam problem. obcas chodim tam s mojim psikom , ktoreho mam v byte. moj priatel je velmi poriadkumilovny a vadi mu, ked sa moj pes tmoli po dome. Vadi mu, ze zanechava chlpy ale tiez mu vadi, ze sa mota popod moje nohy, ci uz vonku na zahrade, alebo v dome. Ja vtedy ustavicne davam pozor, kde moj pes je, aby nezavadzal,
a ked odchadzam domov, poriadne vyumyvam podlahy a povysavam cely dom. Priatel je ale nervozny, a dava mi na javo, ze aj tak dobre nepopracem, a ze som bordelar, a navyse si zaobstaram starost - psa. Snazim sa ku nemu psa nebrat, no vtedy mam ale pocit, ze je to chore, ze psa necham v byte, a dom so zahradou je na okrasu. vtedy ked cez den vyumyvam, nema kto zacapat dlazky, ale ja nemam radost. ked ideme niekam s priatelom, vtedy sa citim dobre, bavime sa, srandujeme, ale u neho doma sa necitim dobre, tam davam pozor, aby som nezanechavala po sebe stopy, cez den, ak je vonku skaredo, chodbu umyvam aj niekolkokrat denne, kedze sa zacape obuvou, kuchynu tiez, ked sa nadrobi, a to z dovodu, aby bol klud, mam pocit, ze ma priatel poriadkami stresuje. On ku mne nechodi, povedal, ze v byte, kde zije pes, nemoze byt poriadok, ze mu vadia chlpy, a preto ku mne v ziadnom pripade do brlhu nevojde.