ahojte.. chcem sa spýtať na vaše názory. mám ešte len krátko nový vzťah mám 25 rokov a priateľ 30 mám ho rada je milý veľmi starostlivý viem že máme rovnaké priority a myslela som si že som konečne našla niekoho normálneho s kým si už konečne budem moct spraviť budúcnosť.. problémom je ale jeho žiarlivosť síce má 30 ale začal sa správať ako dieťa.. ked poviem že si idem po práci ľahnúť že som unavená (pracujem na 3 smeny + ešte mám na pár hodín v týždni druhú prácu ) povie že určite idem niekam von len mu to nechcem povedať do prace mi vkuse začal písať sms pýta sa ma či si na nete s niekym píšem proste mi to začína strašne vadiť pretože som naozaj verná baba čo skoro nikam nechodí len maká v práci . tak som teraz na vážkach a fakt neviem čo mám robiť. ako mu to tak inteligentne povedať? ja už som takého priateľa raz mala a bolo to peklo. dakujem za rady
Čo mám robiť?
Ahoj ninus11112
Ak môžem opíšem trošku hlbšie čo sa deje:
Tvoj priateľ ešte nevníma života (boha), ešte sa snaží skrze vonkajšie veci nájsť radosť a istoty (napríklad sa bojí, že zostane sám, tak kontroluje teba).
Je to obyčajná nevnímavosť ešte neprebudeného človeka, jednoducho "nedôvera v život celkovo".
(vzniká to takto : rodičia a naše okolie čo nevnímali život, nevedeli ako prejavovať radosť preto sa ani žiadna radosť doma nenechadzala ...preto aj tvoj priateľ nevie ako prejavovať radosť preto ani žiadnu radosť necíti.
(on si mysli ze ty si zdrojom radosti preto sa ta snazi chranit lebo on ma z teba potom radosť :)
takto to je zo vsetkym pokial nevnimam zivot - bojim sa o pracu ze ju stratim, o rodinu ze ju nebudem vediet mat rad, o volny cas ze ho nebudem vediet kvalitne vyuzit, o karierny rast, o financie atd atd .... ako pisem toto vsetko je len "hľadanie zdroja života", zdroj zivota je vsak zivot samotny ... az ked zacneme vnimat zivot sa upokojime (dovtedy behame po svete a stale daco hladame).
raduje sa takto "lusknem prstami a radujem sa" .... ak toto dokazes ninus11112, nauc to aj svojho priatela :)
(ak este nie, skus taketo cvicenie : najdi si 30/60 minut na pokojnom mieste . lahni si, sadni si .. a dychaj ... mozes kludne aj rozmyslat ak chces, ak nie mozes len tak sediet ..... zacnes sa viac citit, zacnes sa zjemnovat ... rozpadat v jemnosti, splyvat s nou ..... akoby postupne sa vzdalovat svetu (je to taky pocit akoby si odchadzala zo svojho tela pomaly) ..... v tejto jemnosti najdes seba, budes pocut len svoje myslienky, ked budes ticho bude tam ticho, ked budes kricat bude tam krik ...... a casom si vsimnes ze v tej jemnosti nie si sama, ze je tam ta jemnost samotna ....... akoby zacnes vnimat ze ta jemnost je ziva, ze zacnes sa hnevat a tu jemnost zacne od seba vyhanat, prestanes sa hnevat a ta jemnost k tebe znovu pride ... a miera tohto rozijimania je vlastne miera dovery v zivot, radosti so zivotom :)
ten zdroj ktory sa snazi tvoj priatel najst v nejakej fyzickej forme (predmety, ludia, veci, cinnnosti apod) je pre ludske telo "neviditelny" avsak je vsade a plne ho vnimame.
(presne ako pises ze vnimas co sa deje, ze on sa coraz viac bude bat, coraz viac ta bude chciet kontrolovat, coraz viac sa stane zavisly na tebe .... ked ho nasmerujes k jeho samému, ku zivotu, k jedinemu zdroju co tu je ... tak ho tym velmi oslobodis, najde tu radost co cely zivot hladal a velmi rad ked sa on naplni touto radostou tak ju bude rozosievat aj k tebe :)
Drzim Vam palce ninus11112, vela radosti a stastia Vam prajem :)
Neriadi sa náhodou frázou: ,,podľa seba súdim teba?"
Musím sa priznať, ja som to tak robila..nebola som vždy verná, ale obávala som sa, že budem ja podvedená, preto som ho neustále kontrolovala a žiarlila. Ale to nemusí byť dôvod jeho správania.
a čo mu chceš tak inteligentne povedať? Že sa s ním rozchádzaš? Alebo že sa správa jak blb? Jednoducho - jasne a priamo mu povedz, že si žiarlivého priateľa už mala a nemieniš si taký vzťah zopakovať. Že drísta blbosti a vymýšľa si veci na teba, keď ty si potrebuješ oddýchnuť. Že ti ubližuje a také niečo nebudeš tolerovať. Nech niečo so sebou robí. Nerob žiadne okolky, tu jednanie v rukavičkách nepomôže.
A rada do budúcnosti: ak si s niekym krátko, nastavaj si vzdušné zámky, že je to konečne ten pravý. Rok - dva vždycky trvá, kým človeka lepšie spoznáš a kým zistíš, že ano, s takýmto chlapom chcem žiť a mať rodinu. Vyhneš sa tak zbytočným sklamaniam.
Keby mal 20 ok, ale ked si ani do 30tky nevie dat dokopy male sebavedomie z ktoreho ziarlivost prameni tak teraz uz nepomoze nic, jedine sa rozist.
