Dobrý deň.
Ani neviem ako by som začala.Mám taký probélém,že sa stále bojím,ale nieje to taký strach z uzavretích priestorov,alebo z pavúkov,skor sa bojím o svojich blízkych.O dcéru,ktorá v septembry nastupuje prvý krát na strednú školu,bojím sa,či si nájde kamarátov,či zapadne do kolektívu,či jej pojde škola.Bojím sa,keď muž niekam odíde na dlhšiu cestu,či sa mu niečo nestane,bojím sa chorob,aby som nedostala rakovinu,a čo bude potom s mojimi deťmi.Bojím sa niečo povedať,len aby som nevyzerala ako debil.Niekedy si pripadám ako 15 ročné neskúsene decko,ktoré nič nevie a stále čaka len na to,čo mu kto povie,že može urobiť,len aby som niečo neurobila zle.V robote to isté.Mám vedúcu,ktoej nikto nevyhovie,a nech urobíte tak,či onaa,nič nieje dbre.az mi povie,aby som danú vec urobila tak,a ked to tak spravím,tak mi zas povie,že to malo byť inak..a toho je viac..tak sa zase,,bojím"niečo urobiť,len aby som neurobila zle,alebo aby mi nepovedala,,načo si to robila"...bojim sa,keby som náhodou ťukla auto,abymimanžel nevynadal.Stretol sa už niekto s niečim podobným?Som vadná??Ďakujem za každý názor.
Neustály strach
emalea-presne ako píšeš...tiež mám striedavé obdobie,ale moentálne teraz asi to zlé,tak preto som to se aj napísala,aj keďten strach niečo urobiť,povedať,alebo strach o najbližších ten je furt...a čo sa tej moderátorky týka,tiež som mimo z toho,keď niečo také počujm,alebo ak sa v mojom okolí niečo také stane..niekto zomre narakovinu,aja už mám príznaky...je to hrozné..:-(..
no hviezda, ja Ti neporadím...len Ti chcem povedať, že nie si v tom sama, zdielam veľmi-veľmi podobné pocity ako Ty!!! no duševné zdravie je ozaj krehká vec:...ja to mám aspoň na striedačku, raz som optimista a raz pesimista /momentálne mám zlé obdobie/ a čo je najhoršie, veľmi sa zaoberám dennou tlačou, politikou, bulvárom a pod./momentálne ma dosť vzalo, keď zomrel tej moderátorky manžel 33r....dnes mal pohreb/ a presne toto je ten spúšťač u mňa, tie úvahy o živote, bytí, že čo sa všetko môže stať, aké je zdravie ako také krehké, že jeden deň si užívaš a na druhý deň máš úžasný problém, keď sa dozvieš nejakú šialenú diagnozu/ ale našťastie odchádzame o 3 dni na dovču, takže viem že sa tam dám psychycky dohromady.... Kýčera, všetko, čo si napísala súhlasím, len omnoho ťažšie sa to realizuje...
P.S.: v živote som nebola /zatiaľ/ u psychologa alebo psychiatra /našťastie viem s tými hnusnými pocitmi žiť/.
Držím palce, aby si to ustála!!!
a bez psychológa by to nešlo?napríklad nejaká odborná literatúra...
Hviezda 01, máš veľmi veľký problém! Strach ťa už celú opantal, riadi Tvoj život, je to negatívny pocit, kt. si si pustila do duše. Je to pocit, kt. nemá žiadnu hodnotu, trápiť sa pre iného je NEZMYSEL. Problémy boli, sú aj budú a keď nastanú, treba ich riešiť a nie privolávať, každý z nás ich má. A čo budeš riešiť Ty, keď sa strach podpíše na Tvojom duševnom a telesnom zdraví? Staneš sa príťažou pre rodinu, tak zober rozum do hrsti a vyhľadaj psychlóga, kým je ešte čas, potrebuješ terapie! Tých problémov máš viac - nestačí Ti 1 negatívny pocit a púšťaš si tam ďalší - závisť!, dotýka sa Ťa ohováranie ľudí,... A začni makať na svojom sebavedomí, pozitívnom myslení, na nepripúšťaní si reči okolia, aj to každý z nás zažíva, niektorí ľudia sú už raz takí, ich nezmeníš, preto začni meniť seba...
...nikto nič?..kto by mi poradil,ako a čo robiť,aby som sa stále nebál aa vedela žiť s pocitom,že o mne ludia hovoria,aj keď viem,že to nieje pravda?(napríklad)...závidím lďom,ktorím je mienka okolia lahostajná..ako na to?
Ludia v mojom okolí ma poznajú ako veselú,bláznivú,usmiatu a ukecanú osobu.Ťažko by mi nekto veril,že mám takýto problém.Keď aj niekomu poviem,že som hanblivá,tak sa mi začnú smiať,lebo mi to nikto neverí.
