Ahojte, mam taky problem, ktory uz trva dlho a neviem, kam sa mam vydat. Navstevovala som aj pani, ktorá mi davala rady, ale rozhodnutie nechala na mna. Ved ano, ja sa musim rozhodnut,ale naozaj neviem, kam mam skocit. Problémy, ktoré sme mali s muzom,tak som uzatvorila s tym, ze som odpustila, bola v tom nevera, dokonca behom roka a pol 2 nevery. Ale nejakym sposobom som koli malemu a aj koli sebe dala dohromady a prestala som riesit minulost,clovek spraví chyby. Mozno som hlupa,ale zasa na druhej strane mam ho rada a hlavne aby maly nemal rozbitu rodinu.
Teraz sme boli asi 2 mesiace v klude, celkom to fungovalo. Boli sme na dovolenke, tam bol muz uzasny. Hovoril ako ma miluje a vsetko bolo tak idealne. Teraz som zacala trosku zasa patrat ani neviem po com, ale nasla som zopar mozno nevinych ale pre mna velmi bolestivych komunikacii. S kolegynami si posiela srdiecka a su tam vety, ktoré fakt ma zranuju. Ked som mu to povedala, este to otocil proti mne, ze som ziarliva, blba kr..a. Ja viem, ze je to narusenie dajakého sukromia,ale verila som mu a toto ma zasa velmi zranilo. Ku mne sa chova raz tak,raz tak a ja neviem,ako sa mam zachovat v urcitych situaciach. Bola som rozhodnuta pre rozvod po jeho spravaní, neustale stres, ponizovanie,ale prislo obdobie,kedy to bolo pekné. Ja mam pocit, ze on potrebuje aj mna, ale aj ine kamaratky, ktorým moze lichotit. Napr. teraz v sobotu aj doma spravil palacinky,bol mily a v nedelu len hukal a ja som zasa zostala v strese. Ja naozaj neviem ako, mozno som na nom aj trosku zavisla, myslim citovo, chcem ho mat viac pri sebe,ale jeho zaujima kariera,postup a vtedy nema zlutovanie ak poviem, ze by sme chceli travit s nim viac casu. Velmi ma to nici ale zasa su aj svetle stranky. Ako na sebe pracovat,aby som dosiahla klud a pohodu na dusi? Mne sa nechce posluchat a tolerovat jeho vystrelky a zaroven je velmi tazke ist od neho. Aj keby to mozno ulahcilo urcite veci.
Zostat, odist?
prave toho sa bojím. Aj teraz je na chlapcovi vidiet,ze ma vela veci co povie, to ma od jeho otca. A mysli si, ze tak to ma byt.
Deti tým trpia najviac ak sa dozvedia pravdu. Ver alebo nie, urobíš lepšie ak odídeš. Ak nie si šťastná ty, nebude ani tvoje dieťa...deti cítia oveľa viac, ako si myslíš a masku nedokážeš nosiť navždy. je to strašne vyčerpávajúce.
Si naivna ako moja matka. 20 rokov drzala s otcom manzelstvo, len kvoli nam (3 deti) a kvoli tomu, ze boli zobrati v kostole. On ju bil, osocoval, kritizoval, vydeloval s peniazmi a hlavne ju nonstop podvadzal, chodil do bordelov a pod. Nema nic ine z toho manzelstva ako znicene nervy, hnus k nemu, hanbu a este ho musi nahanat po sudoch, lebo ona skoncila nezamestnana a on nechce platit vyzivne, odvolava sa, sud sa stale presuva. Chces skoncit takto ? Pochop, ze sa nezmeni. Su to proste bastardi, kt. si na takych zenach ako ty a mama liecia ich komplexy. Pochop, ze muzovi ide VZDY len o jeho posrate EGO.
Ja som nemala nastastie este ziadnu osobnu takuto skusenost s chlapom, vyhybam sa im, no toto s otcom mi ako skusenost nadosmrti staci.
NIKDY NEBUD NA CHLAPOVI ZAVISLA. NIKDY. Ja sa aj zoderiem na VS a aj v zahranici, len aby som raz mohla mat dobry plat a aby ma ziadny chlap nemohol osrat alebo vyhrazat sa mi za peniaze. Dievca, ak vies anglictinu alebo ti mozu pomoct rodicia, utekaj od neho prec. Nezmeni sa a znici ti zivot, takisto ako tvojmu synovi. Nechcem byt hnusna, ale toto je realita. Musis otvorit oci, pretoze raz to budes lutovat tak ako moja mama. Drzim palce.
pokusala som sa so synom porozpravat, ale zacal plakat, ze nechce aby tato odisiel.
Ma niekedy fazu, ze mi povie, ze mami, zbavme sa ho, ale zasa na druhy den ho tak tuzobne caka z prace...
ja by som to spravila uz davnejsie,len koli synovi to natahujem...
Ked uz nie kvoli sebe, aspon kvoli synovi urob poriadok. A ten urobis len tak, ked ho opustis. Nikdy sa nezmeni a ty budes pri nom trpiet cely zivot. Zrejme patri k tym muzom, ktori si stale potrebuju dokazovat, aki su uzasni a kolko zien mozu mat. Su to zakomplexovani chlapi, ktori väcsinou nenajdu pokoj v zivote a vobec nie su sposobili do manzelstva. Väcsinou vedia zenu zmanipulovat, takze mu vzdy odpusti a v tom vidia taki muzi tiez urcitu vyhru a pohladenie svojho ega. Je to ako choroba, ruky prec od takych! To nie je jednorazova nevera, ktora by sa dala odpustit.
Porozpravaj sa so synom, vysvetli mu situaciu, opytaj sa ho, ci si nemysli, ze by vam samym dvom bolo lepsie bez takych nervakov. Povedz mu, ze s otcom sa moze samozrejme stretavat kedy chce. Taky 9 rocny chlapec toho chape vela.
Na maleho krici, povedal, ze je rozmaznany, co nie je vobec pravda. Ze tu ho budeme pocuvat obaja a hotovo!! Ale zasa na druhej strane sa s nim cecní aj na neho nakrici a potom ho objíma, a maly to spraví ale je to objatie na silu.
Ked sa cokolvek snazim povedat,aby nekrical na neho,tak na mna huci, ze ja mu davam vsetko za vinu. Dnes som volala s malym a je pocut na jeho hlase, ze je velmi,velmi smutny aj ked to nechce dat najavo.....
ved vidis ze to ma zly vplyv aj na maleho! to chces aby mal neskor psychicke problemy?! co ked bude taky isty ako jeho otec kvoli blbemu vzoru?! to chces pre svojho syna?!?!?!
kričí na malého? tyran? neverník? poslúchať a tolerovať jeho výčiny? ťažké odísť od neho? ČO VLASTNE CHCEŠ? on sa nezmení, to nečakaj, takže buď sa zmier že to bude takto až do smrti, alebo odchod od neho. bodka.
je to urcity druh tyranie, uvedomujem si to, ved taká hadka, ja sa vzdy bojím, on vzdy vybuchne a nevie sa v klude ani porozpravt. Neznasam hadky a vzdy sa ospravedlnujem len ja, neznasam chodenie okolo seba. Ja nechcem aby nas maly videl hadat sa ale pretvarovat sa z mojej strany neda. A ked krici na maleho (ma 9 rokov) hned zacne strasne kricat, ze tatíííí spravím,spravím,ideeeem,ideeem...so slzickami v ociach a vypulenymi ockami...mne je to tak strasne luto.
panicky strach zo vztahov(to malo byt)
