Ahojte,
chcela by som sa podelit o svoj takmer telenovelovy pribeh. Mala som priatela, boli sme spolu dva a pol roka. Rozisli sme sa kvoli tomu, ze ja som dost vela pracovala a teda on mal pocit, ze ho zanedbavam a ze vsetko na svete je mi prednejsie ako on. V novembri minuleho roka sme sa rozisli. Iniciativa bola z mojej strany, avsak citila som, ze ho lubim, ale chcela som pracovat aj na svojej kariere a teda uprednostnila som ju pred priatelom. Asi po dvoch tyzdnoch na to, som sa dozvedela, ze ma inu frajerku. Bolelo ma to strasne, ale nejako som sa smutok snazila zahnat pracou. A nejako naivne som si myslela, ze je to len typicky muzsky truc a ze to s danou slecnou dlho nevydrzi. Opak bol vsak pravodu. Dana zena sa k nemu po mesiaci nastahovala a teda mne bolo jasne, ze vztah medzi nami konci. Nadalej som vsak myslela len na neho a nedokazala som sa ani zahladiet od ineho muza. Asi pred mesiacom sme sa stretli zoči - voči v jednom podniku na obede z prace. Zacal mi hovorit, ako im to dvom neklape a ze mysli stale len na mna, pretoze ma stale lubi. Dal mi tyzden na to, ze sa s nou rozide a vrati sa ku mne.. mesiac vsak presiel a rozchodu nikde. Vsade sa nadalej tvari ako zadany muz a podla mna jej nedal ani naznak toho, zeby to s nou chcel ukoncit. Pri mne vsak stale spieva o tom, ako my budeme spolu a ako sa s nou rozide.. Ma podla vas vyznam cakat na takehoto muza?? Co by ste robili vy na mojom mieste? To, ze k nej neciti lasku je jasne uz pri pohlade na nich dvoch. Pri mne sa spraval uplne inac. Co by ste robili vy na mojom mieste?? Dakujem pekne. :)
