Budúca švagriná a prípravy na pohreb

Nuž, môj názor je taký, že oba sú extrémy. Jeden z hľadiska prílišnej citovej naviazanosti, druhý je ten smutnejší a asi úlohu zohráva aj alkohol. Každí by mal zvážiť čo do vzťahu investuje a ako sa s novou situáciou vyrovná.
Určite by som vzťah novej švagrinej s otcom neriešil, myslím, že sa vyrieši sám. Nechaj to na spontánnosť a udržiavaj s rodinou kontakt, lebo raz môžeš premárnený čas ľutovať. Viem to z vlastnej skúsenosti. :-(

Nie ste prvá ani posledná rodina a zrejme ty vidíš veci inak ako ich vidí tvoj otec, brat, alebo cudzí ľudia.
Mám známych, ktorí sú na tom podobne, ale oni si vyslúžili obdiv za to ako držia pokope.
Mladý sú spokojný a budúci svokrovci tiež. Svoju budúcu nevestu majú veľmi radi a budúci svokor je na ňu tiež citovo až príliš naviazaný, ale nikto nič za tým nevidí. A prečo by aj???? Prečo si mnohí myslíte, že prílišné citové náklonnosti sú kus viac? Podľa mňa je to úplne normálne, že ju pohladí, chytí, alebo jej dá pusu. U tejto rodiny je to normálne a viem, že už spoločne riešili aj pohreb, vážnu chorobu a držia spolu. City patria k životu.
Mám druhých známych, zhodou okolností sme z jedného fachu a tam si rodina schuti nadáva aj na súčasnú svokru a aj 2 bývalé nevesty. Síce jeho syn už bol 2krát ženatý, ale na vine boli vždy nevesty a bývalá svokra sa neštíti ponadávať aj pred inými aké boli k... a pod.. Dokonca keď sa jej bývalá nevesta odsťahovala do zahraničia s novým manželom neštítila sa povedať aj na vnúčatá nie úctihodné slovíčka keď jej vnučka prehlásila, že do SR nechce. Ani teraz sa nehanbí povedať, aby jej vnúčatá do SR nešli, lebo ona na nich nemá financie. Má pravdu, lebo alkohol je dôležitejší teda pre nich. Toto je podľa vás normálne? Ak áno, tak sa nečudujem, že žijeme tak ako žijeme.

Áno, doslova platí, že zíde z očí, zíde z mysle. Na druhej strane ale platí aj to, že čo oči nevidia, srdce nebolí. Takže ak budeš v zahraničí, nebude ťa to až tak trápiť.
Teraz im kľudne povedz svoj názor, nech ťa nemajú za blba.
Tiež si myslím, že tvoja švagriná je blízka tvojmu otcovi až moc.

ja by som im povedala čo mám na srdci, nech ma to nezožiera. A potom sa zmierila s tým, že iné to asi nebude a odstrihla kontakt.

Nuz ked zijes v zahranici a mas dost slaby kontakt , tak na to plati "zide z oci, zide z mysle". Ja to poznam, kedze som za hranicami uz vyse 46 rokov. Riad si svoj zivot sama, a ked o teba nestoja, nestoj ani ty o nich. Zariad si svoj zivot podla seba. Mna tiez mrzelo, ked som prisiel na Slovensko po 20 rokoch a uz ma tam mali za cudzinca, hoci ja som sa nim este necitil.
Teraz uz ale ano, kedze som v zahranici prezil vacsinu svojho zivota a so Slovenskom ma viaze len nejaka ta kultura a spomienky na mladost. Aj cela nova generacia/generacie pribuzenstva co tam vyrastla su mi viacmenej cudzie, maju uplne ine nazory a zivotny styl, nez mam ja a casto ich ani nechapem. A okrem starych kamaratov, co s nimi este udrzujem dosial pravidelny styk , z mladosti, ma tam velmi uz ani netaha. Je to sice smutne, ale taka je realita.

By som do r.ti nakopala tu snubenicu. Predpokladam, ze ona si to ospevovanie svojim sposobom uzivala.
Pre mna by urcite tato situacia normalna nebola a s jedinym s kym by som hodila rec, by bol otec. Zrejme si bude obranovat nevestu, ale jednoznacne by som mu v klude povedala, ze mi je luto, ze mu je prednejsia ona ako vlastna dcera.
Mozno je blbe co napisem, ale mam stale taky pocit z toho co pises, ze otcovi sa az privelmi paci.

Ďakujem za rady,...
Už máme po pohrebe a ja som ho doslova pretrpela. Až teraz som si uvedomila, že toto bola zrejme moja posledná návšteva SR, lebo chýbať nikomu nebudem. :-/
Kvôli úcte voči mame som nepovedala ani slovo, takisto som im do organizácie nič nehovorila, ale svoj názor mám.
Celý pohreb zorganizoval môj brat so svojou snúbenicou, mňa sa nikto na nič nepýtal. Rozlúčka prebehla tak ako bola plánovaná, len škoda, že miestami som mala pocit, že sa nejedná o mamku a jej pohreb, ale o ospevovaní mojej budúcej švagrinej. Na kare každí obdivoval krásne obrúčky a každí sa zaujímal o mladú. Nechcem nikoho urážať a nevadí mi ani keď sa v tomto príspevku niekto nájde, ale čipkovaná sukňa na pohreb rozhodne nepatrí.
Je mi ľúto, že môjmu otcovi je prednejšia budúca nevesta, ale asi to musím tak prijať. Niekedy som sa cítila ako piate koleso na voze, lebo oni držali spolu a ja som opatrovala starších ľudí z rodiny. Nedivím sa, že som sa dopočula, že moja budúca švagriná je vzácnejšia budúcemu svokrovi ako manželovi a pod. reči.
Asi má každí iní názor, ale myslím, že sa asi návštevám vyhnem.
Čo myslíte, je to normálne a mám sa zmieriť s tým, alebo im niečo povedať?

Zrejme nechce zostať sám po smrti tvojej mamky a preto na nich lipne.

Tiež by som si asi svoje presadil a to aj vtedy keď sa jedná o pohreb.
Tvoj otec city svojej budúcej neveste prejavuje až príliš a navyše ak vo všetkom rozhoduje ona už teraz tak ako to bude vypadať o pár rokov?
Možno bola ona tá,ktorá bola pri ňom v najťažších chvíľach, ale vždy???
Presaď si svoje, predsa by si mala byť menovaná za ním a tvojím bratom a nie za cudzou paničkou.

Otec tvoju buducu svagrinu zakazdym ked prejde okolo nej hladka a chyta? No toto sa aj mne zda az prilisne prejavovanie citov.
Toho umrtia mami je mi luto. Ja som ten typ, ze by som si presadzovala svoje a chcela byt v poslednej rozlucke spomenuta za otcom a surodencom. Mne by to bolo luto.