Hľadám spriaznenú dušu a pomoc

Ahojte. Viem, že si to asi nikto neprečíta do konca, a možno ani nik neodpovie, ale skúsim trošku opísať, čo ma vlastne trápi. Už dosť dlhú dobu som smutná, mám divné nálady, som dosť často smutná i bez nejakého vážnejšieho dôvodu, a keď sa aj teším, tak len dočasne. Nemám žiadne kamarátky, len pár ľudí s ktorými sa rozprávam v škole, a to tiež len o bežných veciach. Som introvertné 16 ročné dievča, mojím životom je hudba, ktorej sa venujem takmer vždy keď mám čo i len trošku voľného času. Mojím veľkým problémom je SF, teda sociálna fóbia. Nedokážem s ľuďmi komunikovať uvoľnene, vždy sa cítim strápnene, divne...preto asi nemám žiadne kamarátky, resp.človeka, ktorý by mi bol bližší. Nikdy mi nejak samota neprekážala, doslova som ju vyhľadávala, lebo som vlastne ani nemala s kým tráviť čas, ale v poslednej dobe sa mi cnie za niekým, s kým by som sa mohla porozprávať, alebo popísať o hudbe, o bežných i nie bežných veciach, trochu sa odpútať od starostí, proste nájsť nejakú spriaznenú dušu...Neviem vlastne, z akého dôvodu vôbec túžim po spriaznenej duši, ale fakt som už zo svojich nálad uťahaná, unavená...moje myšlienky sú hlúpe, prázdne...potrebujem s niekým zdieľať ako sa cítim, preto som založila aj túto tému...tá sociálna fóbia ma obrala o akúkoľvek radosť...Viem, že asi celý život budem single, pretože behám aj po koncertoch, ale vždy sama a tiež tam niesom príliš uvoľnená, keď som tam sama, chodím aj do mesta, ale vždy hlava sklonená, rýchlo prebehnem okolo ľudí, hanbím sa, nedokážem sa nikomu prihovoriť, takže v mojom prípade je asi prehnaná túžba nájsť si nejakú spriaznenú dušu.
Prosím teda, ak mi viete niečo poradiť čo mám s tou SF robiť, ako trochu byť šťastná aj keď nemám kamarátky, ani priateľa, ako trošku nájsť nejaký zmysel života...nejakú motiváciu? Nechcem to riešiť so psychológom, také strašné to hádam nie je...ale je to taká naozaj dosť blbá vec v mojom živote, taká prázdnota a zároveň taká naplnenosť tou prázdnotou. Jediné čo ma drží je teda tá hudba, hlavne rock a podobné také tvrdšie veci na utlmenie tých nálad, ale to už tiež nestačí.
Ak teda má niekto podobné pocity, život, alebo mi vie pomôcť, nejak ma motivovať, budem rada...
ďakujem :/