Potrebujem od vas ludkovia poradit. Mam 29, moja kamaratka ma 26. Je to skvela zena, taka, po akej som vzdy tuzil. Je spolocenska, priatelska a dobrosrdecna. S kazdym si rada pokeca, je extrovertka. Proste som sa do nej zalubil. Snazim sa s nou travit co najviac casu, i ked zatial len v kolektive nasich spolocnych znamych. Snazim sa jej byt stale na ociach, zaujimat sa o nu, pocuvat ju a byt pozorny. Pozname sa cca 6 mesiacov a mam taky pocit, ze uz od zaciatky som jej nebol uplne lahostajny. Vzdy som ale vahal, ci je to naozaj tak, ale v poslednej dobe mam pocit, ze naozaj aj ona ku mne citi naklonnost. Zacala sa o mna zaujimat troska viac, hadze na mna dlhe pohlady, snazi sa byt aj ona v mojej pritomnosti. Co ma vsak prekvapuje je to, ze ona, taka suverenka, totalny extrovert, spolocensky typ a ukecana je v moje pritomnosti niekedy ako vymenena. Zrazu nema co povedat :) Vsimol som si to na nej, ked sme spolu samy dvaja. Ked sme v kolektive, tak to tak nie je. Neviete, preco taka zmena?
Ako som uz hore pisal, som introvert. Trpim socialnou fobiou. Asi si teda viete predstavit, ake je to pre mna tazke a vycerpavajuce snazit sa zbalit nejaku zenu. Jednoducho mi to so zenami moc nejde.
Velmi ju chcem, len neviem ako na to. Ked som pri nej, som nervozny ako kon, mam totalny blackout v hlave a namiesto toho, aby som bol prijemny spolocnik tak mi nic rozumne, co povedat nenapada. Mate nejake rady? Mam jej otvorene povedat, co k nej citim. Bojim sa, ze ju tym ale riadne prekvapim a ona sa nalaka a uz ostanem nastalo v sekcii len kamarat. Alebo sa snazit dalej stretavat, viac sa spoznat, nejako prelomit tu barieru z mojej strany a uvidi sa. Ja uz naozaj neviem ako na to. Dakujem za kazdu radu.